Občas mi je trochu smutno

Občas mi je trochu smutno. Som povedal, ale len tak pre seba, pretože som presvedčený, že ešte nie je ten správny čas na hlas.
„Prosím?“
„Že zas mlčíš.“
„Mlčanie je fajn.“
Ticho.

„Sa mi snívalo,“ začala nakoniec predsa len ona, „že som zomrela...“
„!?“
„...a si mi nebol na pohrebe.“
„Blbosť.“
Ticho.

„A ako si zomrela?“
„Utĺkol ma obrovský penis.“
„Blbosť.“
„Len sen, Freud by si zgustol.“
„Freud by povedal, že chceš so mnou trtkať.“
„Blbosť.“

„Občas sa bojím tých deciek, ktoré hrajú v reklame na kinderko“
„Prosím?“
„Tých deciek, akoby zo skúmavky. Videla si už decko zo skúmavky? Ja nie, určite ale vyzerá ako hociktoré z nich.“
„Zo skúmavky?“
„Mh.“

Ticho

Občas mi je tak trochu smutno. Som povedala, ale len tak pre seba, pretože som presvedčená, že na hlas ešte nie je ten správny čas.
„Hm?“
„Podľa mňa vyzerajú deti zo skúmavky úplne rovnako ako každé iné.“
„Alebo tie z kinderka.“
„Z kinderka?“

„Ja som vždy mala rada kinderko.“
„Ja tiež, ale nemal som rád tie hotové postavičky krokodílov, žiab a tých všetkých hovadín...“
„To ja hej, nemusela som to skladať.“
„Ja som to rád skladal.“

„A čo Freud?“
„Ten určite nebol zo skúmavky.“
„Ani z kinderka.“
Sme sa zasmiali, asi prvý krát...

Sme potom prišli k nej a hneď sme zaspali. Snívalo sa mi, že Jana zomrela a ja som v čiernom obleku došiel na jej pohreb. Povedal som jej tam, že mi je trochu smutno, občas. A dosť nahlas.

Ticho.

---