Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seInkognito
11. 12. 2005
7
1
3286
Autor
zvedavec
Inkognito
Zazrela som ju v autobuse. Vlasy, časť tváre, ostatná postava ukrytá za cestujúcim sediacim pred ňou.
Hľadela som na ňu - a znenazdania sa mi robúchalo srdce poznaním!
Nezaregistrovala ma.
A tak nevidená vstrebávala som jej tvár, mimiku, gestá a pohyby, postavu.
Hádala som jej myšlienky.
Beztrestne vstupovala som do jej intimity.
Cesta ubiehala.
Bála som sa chvíle, keď ma zbadá. Výhľad na mňa jej však zastieral človek sediaci pred ňou.
Autobus bol spočiatku preplnený, no postupne cestujúcich ubúdalo. Napokon sa zodvihol cestujúci brániaci jej voľnému výhľadu.
Netrvalo dlho a hľadeli sme si do očí!
V jej očiach - zmätok, hľadanie, údiv - a poznanie!
Stretli sme sa - ja a ja!
Šanca?
Hľadíme na seba.
A ďalej?
Objatie? Váhanie, hnev, odvrhnutie?
Alebo sa zvrtneme ako keby sa to nestalo a na stretnutie navždy zabudneme?
Zazrela som ju v autobuse. Vlasy, časť tváre, ostatná postava ukrytá za cestujúcim sediacim pred ňou.
Hľadela som na ňu - a znenazdania sa mi robúchalo srdce poznaním!
Nezaregistrovala ma.
A tak nevidená vstrebávala som jej tvár, mimiku, gestá a pohyby, postavu.
Hádala som jej myšlienky.
Beztrestne vstupovala som do jej intimity.
Cesta ubiehala.
Bála som sa chvíle, keď ma zbadá. Výhľad na mňa jej však zastieral človek sediaci pred ňou.
Autobus bol spočiatku preplnený, no postupne cestujúcich ubúdalo. Napokon sa zodvihol cestujúci brániaci jej voľnému výhľadu.
Netrvalo dlho a hľadeli sme si do očí!
V jej očiach - zmätok, hľadanie, údiv - a poznanie!
Stretli sme sa - ja a ja!
Šanca?
Hľadíme na seba.
A ďalej?
Objatie? Váhanie, hnev, odvrhnutie?
Alebo sa zvrtneme ako keby sa to nestalo a na stretnutie navždy zabudneme?
1 názor
obdivuhodne si vydrzela udrze napeti a tempo az do konce, navic zaver mile prekvapil...:-)*
to_místo_pod_hvězdami
21. 12. 2005
mne sa to paci, pripomina mi to ked niekoho znameho vidim a buse ale nechcem aby on videl mna
mne sa to naozaj stalo. Sedela som v autobuse a zbadala som niekoho, kto mi bol náramne povedomý. Podobal sa mi na človeka, na ktorého zvyknem hľadieť v zrkadle .
Trvalo to síce len chvíľku, nakoniec to bol niekto celkom iný, samozrejme. Ale boli s tým spojené zaujímavé pocity...
zajímavé a zvláštní... spíše bych to brala jako metaforu určité šance, která se člověku nečekaně nabídne, je lákavá a jde o to zda ji člověk využije... TIP