Informatici, láska a sex

Chodila som po meste. Len tak bezcieľne som sa motala po uliciach a zháňala som niečo na seba. Začínali ma bolieť nohy a bolo mi chladno. S úmyslom trochu si oddýchnuť a zohriať sa, som vbehla do prvej kaviarne, alebo skôr pubu, ktorý som našla.

Sadla som si k baru a objednala som si horúcu čokoládu. V prvom boxe za mnou sedela partia mladých chalanov. Traja vysokoškoláci, najskôr prváci, ktorí sa asi sotva poznali. Sŕkala som čokoládu a v duchu som sa smiala na ich imaginárnych heroických príbehoch.

„Ja mám  najradšej sex s dvoma naraz. Mám potenciu jak hovado a obe spravím aspoň trikrát,“ povedal jeden z nich.

„Tak to som ešte neskúšal,“ zapojil sa druhý: „ale ja už som si odšukal na dva životy dopredu.“ 

„Hej, spomínal si, že si brigádoval na salaši,“ povedal ďalší a všetci sa nahlas zasmiali.  Tipujem, že sú to informatici. Alebo niečo podobné... Snažila som sa tváriť apaticky, no asi si všimli, že mi po každom ich výroku takmer zabehlo a začali hovoriť tichšie. Škoda. Dopila som a vytiahla som z kabelky peňaženku.

 „Prosím ťa,“ ten s potenciou býka mi poklepal po pleci.

„Áno?,“ otočila som sa.

„Chcel som sa spýtať či by si si k nám na chvíľu neprisadla. Vyzeráš trochu utrápene a my máme licenciu na zlepšovanie nálady. A dnes ti ju poskytneme grátis,“ usmial sa a ukázal na svojich kamarátov, ktorí sa chechtali a mávali na mňa rukami. Všetci vyzerali tak smiešne, milo a nevinne.

„A dávate aj záruku?,“ spýtala som sa.

„Čo?“ v priebehu sekundy očervenel ako paprika.

„No záruka. Na tú dobrú náladu,“ vysvetlila som.

„Aha, jasné. Záruka minimálne do konca večera,“ usmial sa najskôr na mňa a potom smerom ku kamošom.

„Tak dobre,“ povedala som.

„Čo?“ opäť zmenil farbu.

„No že si na chvíľu prisadnem,“ vzala som si bundu a zliezla som z barovej stoličky.

Sadla som si vedľa kanca zo salaša, ktorý sa predstavil ako Maťo. Milovník grupákov sa volal  Marek a tretí do partie bol Filip.

„Čo piješ?,“ spýtal sa Marek.

„Dám si džús, ďakujem,“ odpovedala som.

„S vodkou?“ dodal Filip.

„Prečo nie,“ povedala som a všetci zostali trochu zaskočení. No a čo. Sľúbili zábavu, tak nech je zábava. Ukázalo sa, že som sa nemýlila a skutočne to boli prváci na výške a ich obor mal naozaj niečo spoločné s informatikou. Vzhľadom na počet vypitých pív chlapci nie celkom presne odhadli môj vek a tiež ma považovali za študentku. Celkom príjemný pocit... Zabávala som sa celkom dobre, aj keď príčinou bol pravdepodobne počet vypitých drinkov.

 „Nechceš si pozrieť nejaké vtipné videá?,“ spýtal sa Marek a spoza chrbta vytiahol notebook.

„Iba, ak by si tam mal nejaký grupák, v ktorom účinkuješ,“ podpichla som ho.

„Tak ty si všetko počula?“ spýtal sa Filip s úsmevom na tvári.

„Všetko bohužiaľ nie, ale niečo sa ku mne dostalo,“ odpovedala som.

„Tu nemám nič, ale ak chceš môžeme ísť na intrák a niečo natočíme,“ povedal Marek a tváril sa pritom nečakane vážne.

 „Ak mi sľúbiš tri orgazmy, tak môžeme ísť,“ povedala som naoko suverénne. Bola som naozaj zvedavá, či si trúfne.

 „Poďme,“ zahlásil Marek.

„Poďme,“ zopakovala som.

Vstala som a zatočila sa mi hlava. Marek zneistel a zdalo sa, že ho vývoj situácie trochu vykoľajil. Po chvíli sa však postavil, ponúkol mi rameno, naklonil sa ku kamošom a povedal: „Učte sa, amatéri! A na intrák najskôr o tri hodiny, mám veľké plány!“

„A ich neberieme?,“ spýtala som sa.

„A chceš?.“

„Chcem.“

„A chcú oni?“

„Chcemeeee!“

Najhoršie to bolo s Filipom, ktorý to prehnal s alkoholom viac ako my ostatní. Chodenie mu robilo evidentné problémy a tak sme šli radšej električkou, aj keď intrák bol celkom blízko. Stále som premýšľala, čo to vlastne robím. Asi som len chcela zistiť, čo títo chlapci dokážu, aj keď som tušila, že toho veľa nebude. Manželovi, zhodou okolností tiež informatikovi, by som nikdy nezahla. V poslednej dobe je to síce dosť o ničom, ale krízy asi patria k životu. U manžela sa to prejavuje  presunom energie - potenciu, ktorú zvykol využívať na sex, spaľuje prostredníctvom výčitiek a hádok. Dúfam, že je to len dočasné a čoskoro sa všetko vráti do pôvodného stavu.

Dorazili sme na internát. Filip, ktorý konečne pochopil o čo ide, sa postavil a vzdal to ako prvý:

„Ja nie že by som nechcel, o to nejde...ale ja jednoducho... nemôžem mať sex....teda sex bez lásky, sory bejby.“

Filip si po kapitulácii ľahol do postele a zaspal.

„Je to na vás dvoch, kanci!,“ usmiala som sa, sadla som si na stoličku a čakala, čo sa bude diať.

Maťo sa postavil do stredu miestnosti. Tváril sa ako gladiátor vstupujúci do arény a musím uznať, že jeho gesto bolo svojim spôsobom naozaj hrdinské. Povedal niečo v tom zmysle, že nechce pôsobiť ako zbabelec, ale takto si to po prvýkrát nepredstavoval. Marek sa so mnou diplomaticky dohodol, že vzhľadom na okolnosti bude lepšie ak náš akt fyzickej lásky presunieme na inokedy. Očividne z neho opadlo napätie, keď som s jeho návrhom súhlasila. Odprevadil ma na zastávku, kde sme sa rozlúčili.

„Čo som sľúbil, to splním,“ povedal odhodlane, keď som nastupovala do električky.

„A to má byť čo?,“ usmiala som sa.

„Máš u mňa tri or...“

Dvere sa zatvorili, električka zavrčala a Marek sa stratil...

Marek... Vtipný, svojský, mladučký a svojim spôsobom príťažlivý chalan. Niečo v ňom mi pripomínalo môjho muža. Tiež taký býval... A tiež býval chápavý, starostlivý a veselý... Bolo desať hodín večer a moja nálada bola preč. Chcela som zastaviť myšlienky, ktoré sa začali vynárať v mojej mysli, no nešlo to. Prečo sa mi celý deň neozval? Bolo mu jedno kde som, s kým som, čo robím a či sa mi niečo nestalo. Nezaujímal sa o mňa a nechýbala som mu. Ľudia sa menia a menia sa ich city. No asi sa mi podarilo objaviť stabilnú vlastnosť, ktorou sa vyznačujú všetci informatici. Smiešna, bizarná a zároveň neskutočne smutná teória, ktorú by každý informatik zmiatol zo stola ako blud založený na iracionálnom základe. Dnešné správanie Filipa, Maťa a Mareka mi pomohlo pochopiť správanie môjho manžela v posledných týždňoch - informatici jednoducho nemôžu mať sex bez lásky.

Električka dorazila na konečnú a ja som vykročila do studenej, prázdnej a čiernej noci...