Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNa veštbu Lautréamonta prikladám znak vlastnej túžby
Výběr: Print, dream
27. 01. 2006
6
3
4669
Autor
Háber
na prelome doterajšieho
pohŕdaniaňou a vlastným poznaním, musím pripustiť
možnosť,
že ak by som nesiahol po tebe,
Isidore Ducasse comte de Lautréamont,
aj tak by som to vedel. Ten výsmech prázdnym dlaniam,
ktoré v pokore prirodzenia
čakajú na spasenie, bez chuti siahnuť, aj keď chybne, na Parnas,
sa mení v úctu, či práve oni nie sú múdrejší
a lepší – krajší
v prostote,
že sa o to nepokúsili, a tenčo skúsil, prišiel až po
začiatok ich bytia. Sklopený zrak do zeme,
z ktorej vzišiel prvý pohľad.
Neviem, mám zvláštne chvenie, asi som to vedel,
ale kde bol potom začiatok a kdekoniec relatívnosti myslenia?
Hnus nad sebou sa rýchle menína samozrejmosť a dokonca pýchu,
že aj keď som to vedel, ostal som tam, kde som.
Nedokážem viac postihnúť slovom
sled mysle a mrzí ma a trápi,
že umenie vo svojej nahotenie je ničím iným,
len nezmyselným blúznením nahých tiel,
zúrivo búšiacich
na dvere večnosti. Po meči či či či...
V tomto prípade úplnou náhodou
by som musel a musím brať
nielen ich, ale aj vlastný dych v rytme moci. I keď som megaloman a verím, že ním nie som
ako každý iný, ktorý tvrdí,
že vie o sebe, že patrí k bláznom,
no už tento osamotený fakt vyvraciajeho tvrdenie,
lebo blázon tvrdí vždy opak. Takže aj keď výnimka utvrdzuje
v sebe formu vzoru líšenia,
musí celkom iste zmeniť pravidlo, aby viac už nik nemohol povedať,
že precedens jej trvania
ohrozuje domnienky tejto veštby.
3 názory
jáááááááááj, takto to myslí,
hmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
vysvetľovať básne je na hovado