Každý nový spln..

Ja spím..

A každé nové ráno sa zobúdzam v lete.

V lete roku 2 nula nula päť

keď sa mi zmenil svet

A nikto, nikto naozaj nepochopil môj žiaľ

nad stratou toho, čo som strácala a

nad túžbou spoznať to, čo som spoznala,

keď som túžila byť ti podobná..

A je február..

A ja.. už nie som rovnaká

Už nikdy viac..

A vždy keď hľadím na mesiac

a na každý nový spln a

odratávam 1.. 2.. 6..

Koľko to už je? Koľko?

Deň, mesiac, možno víkend?

Bože, kde si, keď ťa  potrebujem?

Povedz, kto má tú moc zmeniť svet?

A kde žijú anjeli, čo môžu, čo majú tú moc?

Kam sa skryli, keď ich potrebujem?

.. ja poznám iba jedného -

duši môjho blízkeho ..

Len Ona vie, kým som.

Len Ona pochopí môj žiaľ..

Thanks heaven for her!

Len jedinou si TY!

Milujem tie chvíle , keď sme samé

a len jedna prijíma tú druhú

A nikto, nikto nemôže prerušiť kruhy,

keď pokožka tvoja dotkne sa mojej krvi..

A keď dve duše sú okolo nás.

Na toto všetko však je treba čas..

Čas.. Bože, koľko dní nám ešte dopraješ?

A ako budem kráčať bez teba?
Nevládzem písať..

Spánok a močenie -

hlúpa

POTREBA!

10. februára 2006

23:25