Spal som na tri krát

-Žiara-

Maertononove slová:

-Dnes som si kúpil nové slnečné okulie-

Atreidesove slová:

-A čo tým chceš povedať-(Ja ti na to seriem, debil!)

Maerten:

-Že tú žiaru nevidím, cez tie nové okuliare-

Atreides:

-Akú žiaru? O čom to preboha zase hovoríš?- /nahnevano/

Mearten:

-No predsa o tej veľkej žiare, ktorú vďaka mojim novým slnečným okuliarom nevidím.-

Atreides:

-Ty si asi úplný debil, nechápem, čo tu s tebou vôbec robím.-

Mearten:

-Sa nepametáš? Však sme sa spolu prišli pozrieť na tú žiaru, čo má byť dnes na oblohe tak dobre vidieť.-

Atreides:

-Žiaru? Ty si niečo fajčil? O akej žiare to preboha hovoríš? Sme u teba doma, sedíme v obývačke a pozeráme televízor. Ty si už úplný magor ,alebo čo.

Mearten:

-/dá si dolu okuliare, porozhliadne sa po okolí/ Pane bože ,kde to sme?-

Atreides:

Ja ti na to seriem, idem domov. Keď sa prebudíš, tak mi zavolaj.

/Atreidesovy zazvoní mobil. Vytiahne ho z vačku a začudene sa pozrie na Meartena/

Počúvaj ,kde máš telefón?

Mearten:

-Vo vačku.-

Atreides

Ako je to možné, však mi akurát voláš?

Mearten:

/Vytiahne svôj telefón/

Nevolám ti, nevolám nikomu, ako by som ti mohol volať, keď ho mám celú dobu vo vačku?

Atreides:

/Zdvihne telefón s vystrašeným výrazom v tvári/

-Haló? Kto je tam?-

Tel.sluch:

Čau to som ja Meartes, čo nemáš klipko, alebo čo blbneš?

Atreides:

/Pozrie sa vedľa seba na Meartena, ktorý tam sedí a pozerá sa s údivom na Atreidesa čo robí./

-Čo to má znamenať? Kto je tam?-

Tel. sluch:

To som ja Mearten ,čo si sa zbláznil, alebo čo?

Atreides:

Ešte raz sa pozrie na Meartena, ktorý telefón schováva do vačku a pozorne pri tom Atreidesa sleduje.

Pustí na zem telefón s nepríčetným pohľadom v očiach, upaží pred seba ruky a trikrát nimi tleskne.

Popri tom neustále opakuje,"Toto nieje realita, toto nieje realita, toto nieje realita".

Tri krát tlesknutie, tri krát odznie veta.

Všetko sa zavlní a padne, akoby niekto stiahol obraz a natiahol tam bleskurýchlo druhý.

Atreides stojí uprostred chodníka v parku pred lavičkou, na ktorej sedí Mearten a zrovna si zapaľuje cigaretu značky Zaručená Rakovina (ZR1).

Atreides sa na neho upreno pozrie až tak, že keď to Mearten uvidí až sa zalaká.

Mearten:

-Čo tak na mňa čumíš, ako keby si sa akurát posral?-

Atreides:

-Ty kokso, tomu bi si neveril.-

-Akurát som mal niečo ako dežavý, ale v úplne inom poňatí.-

-Niečo ako náhľad a zaručene o nič nudnejší návrat z niakej inej reality.-

Mearten:

-Čo?-

Atreides:

-Hej ty kokos, boli sme u teba v obývačke a ty si mi stále vyprával niečo o tvojich nových okuliaroch a o niakej žiare, na ktorú sme sa prišli k vám pozerať, akurát, že si si myslel ,že sme niekde na pláži a /Atreides vypráva ako mu to len ústa, jazyk a dych dovolia, keď sa mihnutím oka pozrie na zem, kde zbadá hodený svoj mobil. Pozrie sa na neho s otáznikmi a zachmúrenosťou vo tváry vpísanou./

-Čo to....

-Čo to má znamenať?-

(Meartes sa ho niečo pýta, ale Atreides ho prestal vnímať. Ledva vníma svetlo z predmetov okolo neho. Pomaly sa skláňa pre telefón. Zdvihne ho, vystrie sa, začudene sa na neho pozrie, akoby vo spomalenom filme dvíha hlavu, aby si lepšie obhliadol okolie. A vtedy mu to svitne, napadne ho myšlienka ,ktorá sa mu ako jediná pravda vryje do jeho reťaze myšlienok a zpravý z nich jednoliaty tok žeravej lávy uprostred tej púštnatej krajiny. Jeho oči ostanú na chvíľu ako oči robota, ako mŕtvoly, ako neživej bytosti, ktorá je mŕtva, ale aj nemŕtva, je tu ,ale zároveň tu aj neni. Pootvorí svoje ústa a vypustí ju zo seba von. Tú jedinú vec , ktorá je pre neho skutočná.)

-Toto neni realita, to nemôže byť realita.-

(Upaží pred seba svoje ruky a popri neustálom opakovaní vety, " toto nieje realita" tri krát tleskne rukami.

Tleskne prvý krát, nič sa nestane. Prebudí sa v ňom kúsok nedôvery v svoju striezvivosť, no pohľad, ten pohľad na okolie, ten pocit ktorý v sebe má a kričí v ňom. "Tomuto pocitu nevaní niaka myšlienka na striezlivosť, či na niaku sprostú hanbu v tejto hlúpej realite" a tleskne ešte raz a silnejšie. Obraz sveta, v ktorom sa nachádza sa trochu, ako keby iba zdanlivo pootrasie, ale to mu dodá odvahy, že sa nemýli, no zároveň aj s trochou strachu, z toho ,že je niekde uveznený a toto je jeho posledná šanca, jeho posledný tlesk, jeho posledná možnosť na tú čistú myšlienku ako vo snoch keď lieta. Možnosť sa odtiaľ dostať späť do reality zopakuje až s krikom, " Toto neni realita" a tleskne najsilnešie ako sa mu len dá.

V tej chvíli sa všetko zatrasie tak silno, až ostane tma a on sa ocitne nikde. Otvorí oči, ani nevie či ich mal vôbec zavreté a ocitne sa useba doma v posteli. Chvíľku si nieje istý kde je a tak obraz a pocity ,ktoré vníma , vníma s trochou letargie. Chvíľu pozerá len na jeden bod, potom na druhý a nakoniec si obzrie celú izby aj za pomoci otočných schopností jeho krku. Trochu chápe že je doma, ale je naozaj tam, kde chcel byť, alebo

aspoň tam, kde si myslel že je? Tŕŕŕŕŕŕn! Zazvoní mu mobil po pravej ruke na posteli položený. Vyčítavo sa na neho pozrie a chvíľu ho len tak pozoruje ako zvoní. Akoby rozmýšlal nad funkciou toho aparátu. Potom ho pomali zdvihne a blýži sa stým prístrojom k svojmu uchu)

Atreides:

- Haló?-

Tel.sluch:

-Ahój, tak už si hore? Nemohol som sa ti ani za boha dovolať.-

Atreides:

-Mearten?-

Tel.sluch:

-No jasné, kto bi tu ako mal byť? Mohammad Alli, alebo kto?

Atreides:

-Čo? Čo?Čo?-

Mearten:

-No to nič, vidím, že dnes si neni zrovna ten najvtipnejší človek na zemi. Počúvaj príď ku mne, dáme si niečo na ranejky a potom ,ty kokso potom, vieš čo?-

-V telke akurát hovorili o niakom svetelnom úkaze,ktorý je možné za tri hodiny vydieť na horizonte, o niakej svetelnej žiari,či čo.

-Tak si to pozreme. čo ty na to brácho?-

-Natočíme si to pekne na kameru. Čo?-

Atreides:

/Cvíľku sa spametáva. očami si prebehne izbu v ktorej sa zobudil, áno je to jeho izba. Prebehne si pocity, ktoré cíti. Nudné a fádne ako vždycky. Uvedomí si ,že je v realite, teda, že je tam, kde bol aj pred tým, kde to pozná. Že je tam, kde bol vždy. A potom začne,/

-Ty kokos, vieš čo?,nie počkaj to ti poviem až keď k tebe dojdem, tomu neuveríš ty vole, to je neuveriteľné, ty, tomu neuveríš /[(zrovna dostal pisálek,"vyprávač" dežaví jak sviňa, ale o tom niekedy inokedy, no,)]/, ty kokos ,hneď som u teba.

(Položí spojenie a vydá sa nacestu)

Tento dej bol napísaný , s malými zmenami a menšími odchýlkami od niektorých bodov, podľa skutočnej predlohy. Čiže niektoré spojitosti s vami, alebo s ľuďmi vám blýzkymi môžu byť skutočné a ozajstné, ako sa len v tomto svete ozajstné dajú zdať.

Váš, George.

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :?)