Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Kruhy

20. 03. 2006
28
0
2481

II.

Ráno som šiel do obchodu.

Desať rožkov a Nový čas. Som si vypýtal. A predavačka sa síce tvárila kyslo. Ale napokon mi predsa len dovolila zaplatiť.

 

Je fajn vstávať takto ráno. Bez bolesti hlavy. Bez výčitiek svedomia. A bez otázky. Čo sa stalo a kde som to. Pomyslel som si. A kútikom oka zaregistroval Maťa.

 

Sedel na lavičke. Fajčil. A pozoroval ľudí. A psov. Ako sa motajú po sídlisku.

 

Jak to že žiješ? Spýtal som sa bez pozdravu.

Neviem. Odvrkol naštvaný. A začal rozprávať. Ako bol nachystaný to skončiť.

Už zasa.

 

A čo ti v tom zabránilo. Spýtal som sa ho otcovsky.

Hm. Neviem. Rozhodil rukami.

Asi som mal strach. Alebo možno. Neviem. Som si možno našiel nejaký prijebaný dôvod existovať. Dáš si cigaretu. Ponúkol mi.

Nie vďaka. Odmietol som slušne.

Nastalo chvíľu ticho. Nevedel som čo povedať.

Človek keď ma strach si vždy nájde nejaký prijebaný dôvod žiť. Dostal som nakoniec zo seba.

On pozrel do zeme.

Asi máš pravdu. Zahasil cigaretu o lavičku. Zakričal. Nasrať. Ľudia sa na neho pozerali. On vztýčil prostredník. A odišiel.

 

Mal asi lepší deň.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Rukou som preťal vzduch. Potrebujem objať kričal som do davu. Ale nikto sa ani len nezastavil. Tak som sa objal sám. A do výkladu zašepkal mám ťa rád.

Si blázon. Zakričal ktosi. A ktosi mu pritakal. A ktosi sa len tak usmieval. Bolo mu to jedno.

 

A mne vlastne tiež.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::


Na ulici hrčali električky. A ľudia. Mali vlastne ciele. Cítil som sa, bez irónie, fajn. Objímal som svoju slečnu. Ona objímala mňa. A pili sme čaj. A bavili sa pritom o všetkých tých dôležitých veciach, čo aj tak zajtra zabudneme.

 

Andrea čaká druhé dieťa s druhým mužom. Už s ním nie je. Včera som ju videl. Pila pivo. A vyzerala spokojne. Vychŕlil som zo seba.

Tehotná a pivo? Spýtala sa udivene.

Radšej neriešim. Povedal som. A dal som jej pusu do vlasov a na líce a potom...

 

Ktosi prišiel a robil hluk. A smial sa keď ma videl

 

Čo tu robíš? Spýtal sa. A ja som nevedel kto to je.

Vidíš. Odvrkol som.

Hm. Môžem si prisadnúť?

Nie. Odpovedal som tak ako vždy. A on si prisadol.

Pal do paže. Som povedal, že si nemôžeš prisadnúť. Precedil som dôrazne pomedzi zuby.

A on vyzeral urazený.

A ja som stále nevedel kto to je.

A nevedel som to ani keď sa ma to prvý raz spýtala moja slečna. A nevedel som to ani keď sa ma to spýtala šiesty krát.

 

Ja vážne neviem. Zakvílil som zo zúfalstva. A dal jej pusu do vlasov a potom na líce....

 

A potom.

 

Nám doniesli účet.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::


Lulu
22. 07. 2006
Dát tip
tato sa mi paci skoro najviac z toho, co som od teba citala a nezabudla na to:-) paci sa mi sila okamihov, ktore su tak prchave a jednoduche, ze si ich nikto "brutalne hlbavy" ani nepovsimne.... paci sa mi, ze sa nehras na filozofiu, a potom ju (nechtiac?) vlozis do jedneho skveleho obrazu: Rukou som preťal vzduch. Potrebujem objať kričal som do davu. Ale nikto sa ani len nezastavil. Tak som sa objal sám. A do výkladu zašepkal mám ťa rád. Si blázon. Zakričal ktosi. A ktosi mu pritakal. A ktosi sa len tak usmieval. Bolo mu to jedno. A mne vlastne tiež. ... a tak trochu suhlasim s Lakrovom o tom skladani mozaiky... tak teda prijemne mozaikovanie.....

lakrov...nevidim dovod preco nepsiat... ..par obycajnych udalosti...hm...co su to tie obycajne...to co je pre mna/pre teba...obycajne...je pre niekoho mozno nieco zvlastne...hm.. ...neviem...ja razim teoriu...ze radsej budem pisat veciach ktore poznam... ..ako utapat....sa v konstrukciach...a vymyslat si sialene pribehy...ktore mi nikto neuveri... ...a ja mam rad tie "obycajne" temy...su mi blizsie...aj pri citanie...hm... ...a mozno aj ta "nemennost"..ma svoju funkciu..hm.. ..a ze som sa nezaoberal postojom?..hm...mozno aj nepostoj...je postoj... ...a mozno som ten postoj vyjadril inym sposobom...ironiou..atd... ...konec koncov nevidim dovod...vyjadrovat nejak vyrazne postoj k veciam ktore pisem...je fajn nechat nieco na citatelovi... ..a mozaika...to ano... ...koniec koncov...tych poslednych pat ci sest poviedok...som hodil z nejakeho dovodu do jednej zbierky...

Lakrov
14. 04. 2006
Dát tip
Asi je chyba, psát komentář k něčemu, co mě ani nevtáhlo do děje, ani nepřimělo k výkřiku "skvělé". Ona se tahle povídka vlastně ničím neliší od několika dalších. Všechny jsou psány ve stylu 'denník'. Deník, obsahující záznam pár obyčejných událostí z obyčejného dne, ale nezabývající se příliš postojem k popisovaným událostem. Napadá mne, že těch povídek je vlastné potřeba přečíst víc. Teprve ve větším počtu tvoří jakýsi obraz. Je to takové skládání mozaiky. Jedna by sama o sobé neřekla nic. Ale to už se zbytečně rozkecávám ne adresu, kde si mě nežádají, takže to asi stejně schytám. A není to nakonec jedno?

moonspell
07. 04. 2006
Dát tip
suhlasim...najkrajsia pasaz-o objati:)

maia
31. 03. 2006
Dát tip
Poulicnik nic?

sidonia
31. 03. 2006
Dát tip
ses ctivej a sem tu rada*

pekylau
26. 03. 2006
Dát tip
Chtěl jsem nejdříve napsat, že ´´v jednoduchosti je síla.´´ Jenže tahle síla je jednoduchá pouze svoji formou. Uznalou poklonu posílám. Tip.

kiksy
26. 03. 2006
Dát tip
xixi, najskôr že šok že koniec a potom že smiech a potom že to bolo super t

zaki
22. 03. 2006
Dát tip
ja mam rada tvoje poviedky... :)

Gale
22. 03. 2006
Dát tip
realistické*

Norsko
22. 03. 2006
Dát tip
jo...dá se :-)*

Bix
21. 03. 2006
Dát tip
Ale napokon mi predsa len dovolila zaplatiť. Mas skvele postrehy :o) plus druha cast...

vydarena po dlhsej dobe si sa nasiel

Print
21. 03. 2006
Dát tip
Skvělý styl*

Ariela
21. 03. 2006
Dát tip
o com to je? :)

dadik
21. 03. 2006
Dát tip
odcizenost - to mám ráda.... ..:)) t

renas..literarne dno me druhe jmeno...usmev.. xtruth...mozno hej...ale asi uz egal..usmev... ..jo a taky vdaka...

Rukou som preťal vzduch. Potrebujem objať kričal som do davu. Ale nikto sa ani len nezastavil. Tak som sa objal sám. T

nocna tvar
20. 03. 2006
Dát tip
prijemne,taky prijebane dobry hemingway...

misty
20. 03. 2006
Dát tip
keby to tak napisal matkin, tak ho znesiem pod ciernu zem, ale tebe sa to akosi da odpustit...myslim tu zvlastnu jednoduchost a kvazi bezduchost....robis to prilis dobre ;o))))))

mortecino
20. 03. 2006
Dát tip
chytla, moc..

Renas
20. 03. 2006
Dát tip
paradne. si sa odrazil od literarneho dna, ale neviem ako sa davaju tipy

Zuzulinka
20. 03. 2006
Dát tip
zvláštní..tak fádní a přitom napsáno neuvěřitelně poutavě...čtlo se to lehce..ač místy těžké*

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru