Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

ZBIERKA I.

23. 03. 2006
0
1
646
Autor
LUCIUS_REX

PROSBA


Prečo odchádzaš?

Prečo mám byť sám?

Hriechov chcem sa zbaviť,

daj mi svoju dlaň.


Ľahko je prísť k hriechu,

ťažko blúdiť sám.

Pomôž dostať sa ta,

kde si Ty, môj Pán.


Ty si predsa cesta,

ukáž mi môj cieľ.

Bez Teba som slabý,

s Tebou silný, viem.


Byť si istý sebou,

je to iba klam.

Počúvaj ma Otče,

prosbu k Tebe mám:


Zošli na mňa silu,

zhynúť nechcem dnes.

Hriechov prosím zbav ma,

nech je život ples.


 


 

KRUTÁ REALITA SVETA


Horkastá príchuť života

v ňom čaká ťa len bôľ,

minútky zábavy a denná robota,

chvíľočka mieru, no zväčša tvrdý boj.


Pamodaj šťastia ženička

už neplatí v dnešnom čase,

muži nebozkávajú na líčka

lež zhášajú smäd prázdnením fľaše.


Nik nepohladí, keď nemusí

keď nekvári ho chtíč,

nehnaný túžbou sa ukojiť

nerobí nikto nič.


Život mení sa v gýč.


 


MôŽ...


Môže človek milovať naraz ľudí dvoch?

Môže realita sveta ukrývať sa v snoch?


Môže kameň dýchať vzduch?

Môže ticho robiť ruch?


Môže páliť kvapka vody?

Môžu do neba viesť schody?


Môžem? Môžeš? Môžeme?

S určitosťou nevieme.


Svet je už raz taký,

ja, ale verím na zázraky.


 


Kvapka vody v mori som


Nie som rytier v jasnej zbroji,

nie som junák v pestrom kroji,

som len kvapka vody v mori,

ktorá k tebe láskou horí.


Sľubujem, že nezhasnem.



DOTYK


Dve vŕby smutné vedľa seba stoja

k zemi ohýňajú svoje konáre,

jedna druhej dotknúť sa však boja

tušiac, čo z toho vystane.



ÚSMEV


Čarovný úsmev zdobí ti pery

a moje ohnivé srdce verí...

raz sa ten úsmev v lásku zmení

a vtedy zborím deliace nás steny.



OHEŇ


Slnko raz vyjde spoza hôr,

ty vzplanieš ako meteor,

ja tvoj oheň navždy udržím.



NAVEKY ŤA TÚŽIM MILOVAŤ


Zvábiť ťa bozkom bolo by krásne,

no taká náklonnosť raz zhynie – zhasne.

Ja naveky ťa túžim milovať.



MILOVANIE


Oči, dlane, teplé pery

vidieť, hladiť, bozky dať,

spievať večnú ódu lásky

naveky v nej vytrvať.


MILUJEM,

PRETOŽE SOM ČLOVEK


Nič nie je isté, len jedno viem:

človek zrodený bol z lásky.

Vpustime ju teda k sebe, zložme si masky

a povedzme:

Som človek, preto milujem.


SVETLO LÁSKY


Moja láska nie je ako svieca,

neroztečie sa teplom a predsa,

vytlačí svetlom z duše tmu.


TÚŽBA


Zahoríš túžbou pobozkať pery

všetku tú krásu vychutnať.

Musíš byť silný, môžeš mi veriť,

najskôr sa nechaj ženou milovať.



AKROSTICHON I.


Lúč slnka preťal horizont šedý, deliaci náš svet od neba,

Uprene hľadím na tvoju krásu, žiara sa vnára do teba.

Cikády stíchli, noc plná vášne mení sa v nový jasný deň,

Končí sa naše spoločné bytie, bolo to krásne, nebol to sen.

A krídla času tisnú mi v pery jediné slovko: ďakujem.

   Pamätať budem na túto chvíľu, keď tisíckrát znelo milujem.



CHCEL BY SOM VERIŤ


Chcel by som bezvýhradne veriť,

že sa mi nepodarilo len sčeriť

hladinu jazierka tvojich citov.



PRECITNUTIE


Naveky zostaneš pre mňa krásny sen,

i za to úprimne ti ďakujem.


Bolestne cítim, že blíži sa deň,

keď z osídiel Morfea do reality precitnem.



AJ TAK MÁM ŤA RÁD


Spravil som chybu? Po tisícikrát!

Nemal som povedať, že mám ťa rád?

Ak preto naše priateľstvo má zomrieť,

nech je teda tak.

No, mňa to veľmi mrzí, a aj tak,

mám ťa rád.



OMYL


Ja myslel, že rada pri mne si bola,

že svoj smiech mi chcela´s darovať.

Až teraz viem, ja nebol som tak blízko,

by tvoja duša mohla moju dušu milovať.

Pre mňa ďalší pád.



AJ KEĎ LEN...


Neľutujem, všetko bolo krásne

a sľubujem, že vnútro svoje nezmením.

Plameň mojej lásky nikdy nepohasne,

aj keď len priateľstvo s tebou okúsim.



AKROSTICHON II.

(Navždy budem spomínať)


Myšlienky dám na papier

Atramentom snímem z pier

Rany v srdci, bolesť v duši

Iba ten, čo ľúbil tuší,

Ako môžem napísať:

Navždy budem spomínať.



OPOJENIE


Cítiš tú vôňu? Tú vôňu ženy?

Lupene kvetov pokryli jej kožu.

Zmysel sa v srdci v opojenie mení,

uvažujúc, či pery ochutnať ju môžu.



OTÁZKA


Nemilovať znamená trpieť

no, trpíš taktiež pre lásku.

Položím ti teda prostú otázku:

Je lepšie trpieť s láskou,

a či bez nej?



Láska svet náš pretvorí


Vytratia sa z mysle chmáry.

Prostý cit a žiadne čary,

ktorým srdce zahorí.


Plameň lásky nepáli!


Vari sa mi to len marí?

Lúče slnka zdvihli pary

v kamenistom údolí.


Plameň lásky nepáli!


Tam, kde vrany sedávali

hniezdia teraz sokoly.

Pozdvihnime svoje zraky

láska svet náš pretvorí.

 


1 názor

martinez
05. 12. 2006
Dát tip
jj - i tady souhlasím s před řečníky... naporcovat, prosím! :o)

Jaromir_D1
24. 03. 2006
Dát tip
Líbí se mi. Dál jste do toho hodně práce. Ale máme tu staré a pravdivé pořislovi. Kdo chce získat hříšníky, musí kázat, krátké kázání. A to platí pro všechno a všude.

Rabb
23. 03. 2006
Dát tip
radil bych rozkouskovat po menších porcích..

Zly
23. 03. 2006
Dát tip
hodně slov a nejspíš potu ale myšlenka žádná alespoň ne žádná, která rozsvěcuje světlo nebo skrze podivuhodné zvukolamy slov mění optiku dne

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru