L.T.

L. T. rád hrával na husliach a chodieval do kina. Žil sám na šiestom poschodí činžiaka, ktorý začali stavať ešte v marci 1963, ale pre nedorozumenia a nedodržiavanie termínov sa stal obývateľný v októbri 1971. V byte okrem záchodu, postele, starej, zelenej skrine a deravej záclony nebol nijaký nábytok. Keď L. T. mal návštevu, hostí usadil na posteľ a on sedel na betóne. Rozprávalo sa potichu, lebo ak niekto vykríkol, počula sa ozvena. Dňa 24. januára 1983 L. T. sa cítil príšerne osamelým a odišiel do obchodu. Kúpil si papagája a stoličku. Papagája preto, aby pozeral na niečo živé a stoličku, aby mohol vyložiť klietku na zelenú skriňu. Potom začal hrať na husliach. Vtáka to znepokojilo a neznesiteľne trepotal krídlami. Melódia utíchla a L. T. si sadol na stoličku. Nehybne sedel necelé dve hodiny. Rozmýšľal o detstve. Znova chytil husle. Papagáj zbystril zrak. Straussove valčíky. Papagáj mlčal. Dňa 25. januára L. T. bol v kino ale nijako nevedel pochopiť, prečo sa tam všetci smiali. Keď sa vrátil domov, nahlas povedal: - Už nikdy neodídem do kina bez mojej stoličky. - Už nikdy..., opakovala ozvena. Papagáj umrel 28. januára. Nevie sa,či od hladu, žiarlivosti, alebo niečoho celkom tretieho. L. T. to nikomu neprezradil a myslím si, že to vie, alebo aspoň predpokladá. Fakte je, že po vtákovej smrti L. T. častejšie leží na posteli prikrytý deravou záclonou.

---