Jarný koktejl zmyselného pitia

Vliekol som svoje unavené telo domov. Ešte tma, ale už ráno. Čvirikali vtáky. Nohy ma strašne boleli a ešte to mám asi pol hodinu. Chcel som už ležať v posteli a uspať všetko, čo sa momentálne odohráva. Aspoň na chvíľu. Kráčal som po rozbitom asfalte chodníka s hlavou sklonenou k zemi. Ani vracať sa mi nechce. Málokedy vraciam. Vypil som len šesť pív a štyri panáky.

    Ľudia ako ja chodia domov sami a rozprávajú si pre seba. Ak niekoho uvidím rozmazaného pred sebou, stíchnem a keď už bude ďaleko začnem s tým znova. "Skurvený život!!! Zabijem sa!!!" Nohy sa mi pletú. Chcem už spať.

   V posteli sa uhniezdim ako pán. Možno zvládnem aj oblieknutie do pyžama, schúlim sa do klbka, alebo vystriem unavené nohy a čo nasleduje si už nepamätám. Asi zavriem oči a v tej chvíli som ako mŕtvy. Normálne by som ešte civel do tmy a vdychoval sebestrednosť intimity. Opantala by ma sebaľútosť a iné príjemné pocity. Zaspal by som.

    Ráno ma bolí hlava a som smädný. Moja pokožka vyzerá ako plechovka bieleho emailu, brizolit, alebo morčacie mäso. Oči mám krvavé a popraskané. Smrdí mi z huby. Musím to pretrpieť. Trochu sa trasiem a srdce mi nejak moc silno bije, ale oblečiem si špinavé rifle a idem sa prejsť. Na uši si dám discman. Naposledy som si do nich pustil Jose Gonsalesa a Arctic Monkeys, ktorých CD by mi malá Denisa mohla aj vrátiť. Mal som s ňou dve rande a tie stačili. Už nerandím. Iba chlastám a kričím.

    Kráčal som popod čerstvo pučiace stromy. Boli ako zelené klenby a padali z nich malé zelené veci. Šiel som veľmi pomaly a občas ma predbehol nejaký ten slimák. Nevedel som ani kam idem. Bolo to jedno. Nakoniec som sa popri rieke dostal až do susednej dediny a z kopca nad ňou som pozoroval Piešťany. Stál som na tom poli a za mnou sa zelenal les. Vytiahol som svojho červíka a vyšťal sa oproti výhľadu. Slnko svietilo a prúd mojej šťanky bol tmavo žltý. Tá farba vôbec nekontrastovala s farbou tohto dňa. Nikto tu nie je. Som rád, že sa nemusím dívať na hordy kúpeľných hostí, milencov lížucich farebné kopce zmrzlín, dôchodcov idúcich z bohoslužby, či iné úkazy toho mestečka. Premýšľal som, že by som tu ostal a živil sa krádežami v hypermarketoch. Celú jar a leto by som spal pod stromami a neskôr by som spal už aj s nimi. Narástli by mi konáre a listy. Už by ma nikto nenašiel. Možno iba zblúdilý pár milencov so psom by do mňa vyrezal trochu hranaté srdce a pes by ma ocikal. Pomaly som sa pobral dolu. Späť medzi ľudí.