Úžasný deň pána Čuníka

Šerom zaliatou spálňou sa šírilo nepríjemné rinčanie starého kovového budíka.  Tučná chlpatá ruka začala šmátrať po nočnom stolíku. Chvíľu blúdila bezúspešne, až konečne narazila na drnčiacu  malú obludu a celou silou po nej treskla. V izbe zavládlo príjemné ticho. Pán Čuník otvoril malé očká nevýraznej farby, spokojne sa ponaťahoval, slastne zazíval a poškrabkal sa v rozkroku. Divoký sen, ktorý sa mu sníval, rozdúchal jeho túžbu  v ňom ďalej pokračovať aj v bdelom stave. S námahou a fučaním otočil svoje tučné ťažké telo na druhý bok. S prebudenou žiadostivosťou opatrne odhrnul prikrývku na vedľajšej posteli a  pohladil pevné vystrčené prsia. Žena sa pri jeho dotyku jemne zachvela. Celý rozvášnený strčil svoj veľký mlsný jazyk do jej pripravených úst. Prisatý na jej pery si nemotorne rozopol spodok pyžama a snažil sa do nej vhupnúť. Po pár neúspešných pokusoch sa mu to konečne podarilo. Ruženka sa hojdala v jeho rýchlom rytme  a za jeho hlasného krochkania, odfukovania a vzdychania dosiahol o krátku chvíľu blahodárny ranný vrchol. 

V sprche si pán Čuník falošne veselo pospevoval „budeš má, celá, celičká, levandulová“ a dôkladne si vymydlil drsnou žinkou celé telo, nezabudnúc na svoje intímne partie. Poriadne sa  vydrhol froté uterákom a vo veľkom zahmlenom zrkadle si poobzeral svoju „úžasnú“ postavu . Pre tučné prevísajúce brucho si nedovidel ani na svoju mužskú pýchu. Ale keď pred zrkadlom stiahol brucho a vypol hruď, pripadal si  dokonalý ako socha Dávida od  Michelangela. Veď aj on ho má maličkého, a pritom ho obdivuje celý svet.  Z poličky vzal pánsky sprej značky AXE a poriadne sa ním navoňal. Raz videl reklamu na tento produkt, ktorá ho okamžite upútala. Na nasprejovaného chlapa sa hádzali všetky ženy vo výťahu, až napokon z neho vystúpil celý  opečiatkovaný červenými bozkami od dám, ktoré sa s ním viezli. Veril, že reklama je neklamná, a že podobné úspechy bude dosahovať aj on. Zatiaľ sa žiadna tak šialene na neho nehodila, ale dúfal, že raz ten úspech príde. 

Na zastávku dorazil natrieskaný smradľavý autobus. Pán Čuník sa snažil predrať davom ľudí, vrážajúc svojím čiernym koženkovým kufríkom do zadkov cestujúcich. Každému sa zdvorilo ospravedlňoval. Celý upotený konečne našiel vhodné miesto na státie pri mladučkej študentke. Autobus sa kymácal po rozbitých cestách a hádzal ním raz napravo – kde nosom zapichoval do bujných pŕs  dámy v najlepšom veku, raz naľavo – na maličký pevný zadoček študentky. Zbožňoval preplnené autobusy, ktoré mu umožňovali beztrestne sa lepiť na vybrané obete, cítiť ich vône a mäkkosť tiel.  Nečakane autobus prudko pribrzdil. Hodilo ho pár voľných centimetrov  dopredu. Kufríkom skoro rozmliaždil nadpriemerne vyvinutý reprodukčný orgán  asi dvojmetrovému chlapovi. Ten zaškrípal zubami a vrhol na neho vražedný pohľad. Jazva ťahajúca sa ponad jeho pravé oko neveštila nič dobré. Pánovi Čuníkovi v  momente stuhla krv v žilách, a keby ho to nehodilo vzápätí dozadu, asi by mu krvný obeh úplne prestal fungovať. Našťastie sa dvere otvorili a chlap prepichujúc ho pohľadom svojho zjazveného oka vystúpil. Ešte pár zastávok sa mohol slastne pohojdávať a jemne obtierať o svoje dve najbližšie spolucestujúce.

V samoobsluhe neďaleko jeho práce bolo len zopár ľudí. Hodil do košíka tri rohlíky a jednu tresku. Jeho každodenné  raňajky. Pozoroval mladú blondínu, v obtiahnutom ružovom svetríku, ktorá sedela za pokladňou. Trocha mu tými plavými kučerami pripomínala jeho Ruženku. Dnes bola veselšia, ako po iné dni. Vedel si živo predstaviť, čo spôsobuje jej rozžiarený pohľad. Pri platení sa na neho zoširoka usmiala a odhalila rad maličkých bielych zúbkov.

„Dobrý deň. Zasa treska? Nechceli by ste vyskúšať niečo iné? Napríklad anglický rybací šalát? Alebo namiesto rohlíkov skúsiť žemle?“ zasmiala sa.

„Ehm, vy by ste ma prehovorili na čokoľvek pani Evička,“ rozpačito sa usmial a kvapôčky drobného potu mu vystúpili na čelo.

Pokladníčka Evička, nevšímajúc si jeho drobnú narážku, zobrala z jeho chvejúcich sa spotených rúk drobné mince. Rýchlo pobalil svoj nákup do kufríka a vyšiel na ulicu. Skontroloval si čas na ošúchaných náramkových hodinkách.  Zostávalo mu ešte pár minút a tak sa nedočkavo náhlil ku novinovému stánku. Dnes, konečne po mesiaci čakania vyšiel erotický časopis, ktorý pravidelne čítal,  a v ktorom obdivoval dôkladnú prácu fotografov a ich „modeliek“. Čakajúc v krátkom rade si všimol blížiacu sa tučnú pani vo fialovom dlhom kabáte, ktorá bola na prechádzke so svojím vypaseným  jazvečíkom. Pes nemotorne zdvihol krátku nohu a označkoval roh stánku. Pán Čuník ledva stihol odskočiť, skoro by sa ušlo aj jemu. Znechutený sa vyčítavo pozrel  na majiteľku psa. Tá sa nenamáhala ospravedlniť, ale s povýšeneckým pohľadom a odutými perami odcupkala na bucľatých nohách preč. 

Keď v rukách držal svoj vytúžený časopis, zabudol aj na malú nepríjemnosť, ktorá sa odohrala pred malou chvíľou.

Zo zatiahnutého neba začali  padať drzé kvapky priamo na tvár pána Čuníka. Položil si kufrík na hlavu, aby sa aspoň trocha ubránil ľadovej sprche, a utekal do práce.

V kancelárii na treťom poschodí bol čulý pracovný ruch. Telefóny zvonili, faxy chrlili dôležité správy, z kopírky vyletovali dokumenty na dnešnú poradu.

Pán Čuník sedel prikrčený na svojej čiernej kancelárskej stoličke a tupo sa díval na svoju šéfku, pričom zabudol zatvoriť svoje malé tenučké ústa. Tá práve telefonicky spôsobovala nervový záchvat jednému zo svojich podriadených, ktorý nesplnil jej rozkazy. Prskala do telefónu ako naježená čierna mačka.

V očiach pána Čuníka vyzerala ako pravá domina. Čierna kožená minisukňa obopínala jej krásne nohy v lesklých pančuchách. Bujné prsia sa snažili vyskočiť z bielej priesvitnej blúzky, ale nemilosrdne ich zadržala čierna podprsenka Wonderbra. Zatúžil mať strieborný kovový podpätok z jej topánok vo svojom lone. Pri tejto predstave sa mu ústa zaklapli a preglgol hustú slinu, ktorá sa mu skoro vydrala z jeho rozškerených úst. Povolil si kravatu, ktorá ho pri toľkom vzrušení dusila. Najradšej by si rozopol aj nohavice, odkiaľ sa snažil predrať a hrdo vztýčiť  jeho had anakonda. Aspoň on ho tak nazýval. Ale v jeho prípade to bol len maličký neškodný hadík užovka, ktorý nikomu neublíži, ale ani nikoho príliš nenadchne. Z erotického snenia ho prebral až jej hrubý zafajčený hlas. „Kolega Čuník, práve premýšľate nad novým marketingovým trhákom, alebo ste sa len pozabudli, že ste v práci a máte mi odovzdať do tretej výročnú správu na dnešnú poradu?!“ pozrela na neho opierajúc sa oboma rukami o jeho pracovný stôl. Sestričky vo väzení Wonderbra sa mu veselo hompáľali pred jeho maličkými očkami. Okuliare, ktoré sa mu pri takom výhľade takmer zarosili, si posunul na koreň nosa a zajachtal: „Pra – práve na tom pracujem.“

„Tak sa s tým neondejte a pracujte!“ a buchla po stole svojou pestovanou rukou s dlhými, lososovoružovým lakom natretými nechtami.

Pán Čuník to už nemohol vydržať. Musel si dať menšiu technickú prestávku na pánskych toaletách. „To je žena, to je ale žena! Úžasná. Nádherná,“ vzdychal pri technickej kontrole svojho príslušenstva. Po dobre vykonanej práci si poriadne umyl ruky  hľadiac do zrkadla pred sebou. Uznanlivo sa na seba pozrel a ukázal si palcom, že je jednička, borec prvej triedy.

V kancelárii sa spokojný rozvalil na stoličke a tučnými prstami začal  vyťukávať výročnú správu . Kolegyňa Vierka Horúca nad niečím tuho premýšľala a pritom cmúľala ceruzku. Malinovočervené plné pery chutne púšťali ceruzku raz dnu, raz von a tenučký prstík zvodne krútil červený pramienok jej dlhých vlasov. Ako v 3D kine sa mu v hlave začali premietať spomienky na jedno sparné letné popoludnie minulého roka. Bolo tak teplo, až sa ženám lepili úsporné sukničky a ľahké blúzičky priamo na telo. Pracoval na rozbore nákladov vynaložených na reklamu za posledné tri roky. Chýbal mu nejaký nepodstatný  údaj, a keďže on bol človek v práci zodpovedný, šiel ho pohľadať do archívu, ktorý sa nachádzal v suteréne. Rozmýšľajúc nad porovnávajúcimi grafmi si ani nevšimol, že dvere archívu sú otvorené a miestnosť osvetľuje prerušované svetlo z neónov. Založil šanón do dlhej kovovej police. Chystal sa už na odchod, ale niečo sa mu nezdalo. Všimol si, že sa kovové police hýbu sprava doľava tak, že ťažké šanóny skoro povyletovali na dlážku z linolea. Cez voľnú škáru sa zadíval na dosiaľ nevysvetlenú príčinu pohybu kovových regálov. To čo videl, potešilo nielen jeho srdce a oči, ale hlavne malú, práve sa prebúdzajúcu a momentálne najviac prekrvenú časť jeho tela. Pán Ing. Karol Vrcholný, vedúci obchodného oddelenia, otec dvoch školopovinných dcér a vzorný manžel  si to tam rozdával na stojáka so slečnou Vierkou Horúcou, asistentkou marketingového oddelenia, slobodnou mamičkou dvaapolročného syna. Slečna Vierka bola priklincovaná Ing. Vrcholným o stenu. Jedna noha jej voľne poletovala vo vzduchu, druhá bola červenou sandálkou zapretá o kovovú policu. Takto pekne zapracovaní do seba, si ani nevšimli, že majú vďačného diváka. Pán Čuník užasnutý nad týmto divokým tancom dvoch poloobnažených tiel aj zabudol, že by mal čím skôr vypadnúť, keďže si ani nezaplatil vstupné ani nebol aktérmi tejto reality show priamo prizvaný. Šanóny na policiach už priam vreli od zrýchľujúcich sa pohybov ako voda v čajníku. Posledný prirážajúci útok. Slečna Vierka vykríkla ako tanečnica z Lúčnice pri výskoku, Ing. Vrcholný vydal tichý ťahavý zvierací ston.  A zrazu buuuum! Ťažký šanón s dodávateľskými faktúrami za minulý rok sa celou svojou váhou zvalil s veľkým rachotom na zem a pristál vedľa na smrť preľaknutého pána Čuníka. Slečna Vierka sa zachichotala, rukami si napravila letnú sukňu posiatu divými makmi a ohnivočervené, búrlivým sexom  rozšuchotané vlasy. Ing. Vrcholný sa blažene usmieval po dobre odvedenej práci, ale hlavne pri predstave, že mu v podstate ich prosperujúci podnik platí za sex, keďže ho vykonáva počas pracovnej doby. Pán Čuník mal iné problémy. Hrozilo, že ho odhalia. Vyzeral ako oslepený dezorientovaný krt, ktorému práve zahrabali dieru a on nemá kam ujsť.  V tejto  dramatickej chvíli začal zvoniť mobilný telefón. Pán Čuník rýchlo chňapol po vrecku nohavíc, aby umlčal svoj zvoniaci mobil, ktorý by mohol túto situáciu ešte viac skomplikovať.

„Áno miláčik, viem, že dnes má k nám prísť tvoja drahá matka. Budem sa ponáhľať, ale veď vieš, že Líšková dnes zorganizovala poradu s akcionármi, takže neviem, kedy to skončí. Áno, áno, aj ja ťa veľmi ľúbim. Áno, nezabudnem. Kúpim to.“

Pán Čuník bol zachránený. Ing. Vrcholný sa zhováral so svojou manželkou, slečna Vierka mu ústami blúdila po odhalenej chlpatej dobre vypracovanej hrudi. Takže teraz bol ten správny čas na rýchly presun. Podarilo sa mu nebadane vykĺznuť z archívu.

Vo výťahu sa mu podlamovali nohy, trasúcou rukou  si poutieral spotenú okrúhlu tvár a poriadne vyleštil zarosené sklá okuliarov. Ani si nevšimol, ako na neho s láskou a obdivom myšacími  očami hľadí vedľa stojaca účtovníčka - slečna Alžbetka. Malá, chudá, s miniatúrnymi prsiami, s nakrátko ostrihanými hnedými vlasmi, s jazvičkami po ovčích kiahniach, ktoré prekonala v detstve sa vôbec nepribližovala k typu žien po ktorých pán Čuník túžil a tajne o nich sníval. Vystúpil na treťom poschodí, vlažne odzdravil a nechal vo výťahu smutnú účtovníčku, ktorá pre svoju plachosť nevyužila jedinečnú možnosť zblížiť sa s ním.

S odstupom pár dní, keď z regálovej story ostali už len tie príjemné spomienky sa rozhodol, že si podobnú scénku vyskúša so svojou milenkou v špajze  medzi zaváraninami. Pri týchto spomienkach a pri pohľade na zmyselné pery slečny Vierky, ktorá ešte stále cmúľala ceruzku sa len sťažka mohol sústrediť na svoju prácu. Ale keďže veľké hodiny na stene ukazovali dve hodiny popoludní, a on bol zodpovedný pracovník, musel sa chtiac – nechtiac pustiť do práce.

Kancelária bola prázdna, keďže všetci sa buď vytratili domov, alebo už sedeli v zasadačke čakajúc na poradu.  Do tretej hodiny ostávalo ešte pár minút, ktoré dokonale využil na telefonát typu: „Zavolaj a daj mi ho tam.“  Slečna Lívia na druhej strane linky bola veľmi zhovievavá, a keďže ho už dobre poznala, vedela, že on nebude rozprávať takmer nič, iba občas zafučí, a hlúpo odpovie na jej pár otázok.

„Tak ako, môj veľký macko, mal si dnes ťažký deň?“ sladučko zapriadla.

„Och, áno, veľmi ťažký,“ zakrochkal a preložil si nohu cez nohu aby naznačil svojej neposednej užovke, že má ostať tam, kde je.

„A bol si dnes dobručký? Lebo ak nie, vieš, že ťa za to potrestám! Beriem si do ruky trsteničku a poriadne ťa s ňou vyšľahám!“

„Och áno, bol som dobrý,“ znova zakrochkal.

„Ale ja ti neverím. Daj si dolu nohavice a prehni sa cez stôl, nech ti narežem zopár na tvoj veľký tučný zadok!“ prikázala.

„Teraz nemôžem. Nehodí sa to. Mohol by niekto prísť.“

„Tak ti mi odmietaš poslušnosť?! Za trest si ľahneš na zem a budeš lízať moju topánku!“

Ručičky na hodinkách nemilosrdne ukazovali o päť minút tri. Ponížene poprosil Líviu o odpustenie a rýchlo ukončil rozhovor. Celý roztrasený zložil slúchadlo a ponáhľal sa do zasadačky.

Na porade práve stála pred flipchartom pani Líšková. Na základe výročnej správy, ktorú jej tak horlivo vypracoval pán Čuník,  prednášala akcionárom výsledky ich minuloročnej práce.

Všetci ju pozorne sledovali. Niektorí počúvali obsah jej slov, podaktorí sa nemohli vynadívať na jej úžasné nohy a ešte úžasnejší výstrih. Zopár kolegýň, ktoré sa zúčastnili porady, závistlivo zazerali na jej ukážkovú postavu presýpacích hodín, a zbytočne na nej hľadali   pár kilogramov navyše. V zadnom rade sedela slečna Horúca s kolegom Vrcholným. Tvárila sa, že počúva, pritom však pod stolom tajne hladkala stehno  kolegu. Starý pán akcionár, ktorého už zjavne nebavili ani žiadne ekonomické ukazovatele vývoja spoločnosti , ani obdivuhodný pohľad na príťažlivú  generálnu riaditeľku, driemal opierajúc si hlavu o ruku. Pravdepodobne sníval o rybačke so svojím vnukom, alebo o výbornej čokoládovej bábovke, ktorú práve pečie jeho manželka. Pani Líšková   buchla ukazovátkom po tabuli na graf, ktorý zaznamenával úspešný vývoj firmy a výrazne zvýšila hlas, aby pridala dôležitosť informácii o stúpajúcich výnosoch. Starý pán sa prebudil, slečna Vierka prestala masírovať stehno. Rýchlo vzala do rúk pero a začala písať poznámky pre záznam z porady.  Pán Čuník sa nervózne pomrvil na stoličke,  predstavil si,  ako ho tým ukazovátkom práve buchla po holej, a on kľačí pred ňou na koberci ako pes a žobroní o milosť. Keďže bolo dosť nevhodné práve si odbehnúť a povenovať sa niekde v súkromí svojmu obľúbencovi, musel si to pekne odsedieť a nechať svojho znova prebudeného hada, nech sa upokojí bez jeho pomoci.

Po práci sa zastavil v klenotníctve v centre mesta. Dnes mali s Ruženkou výročie. Bol to presne jeden rok, čo mu ihneď padla do oka v jednom obchodnom dome. A on si ju s veľkou láskou v náručí priviedol do svojho staromládeneckého bytu.

Predavačka klenotníctva, pestovaná čiernovlasá pani v najlepších rokoch, bola profesionálne zhovievavá,  ochotne mu poukazovala krásne kolekcie náhrdelníkov s náušnicami.

Dlho si nevedel vybrať. Niektoré sa mu zdali príliš drahé, iné málo zaujímavé. Nakoniec sa rozhodol pre jednoduchý náhrdelník zdobený  jabloneckým granátom. Náušnice striktne odmietol, Ruženka nemala prepichnuté ušné dierky. Nechal si ho zabaliť do ružovej krabičky v tvare mušle a celý nedočkavý sa ponáhľal domov.

Cesta domov poloprázdnym autobusom nebola pre neho nijako zaujímavá. Vonku sa zotmelo. Bolo už dosť hodín na to, aby bol autobus natrieskaný ako ráno, keď šiel do práce. Viezlo sa s ním len pár ľudí. Opilec, ktorý sa ledva držal na nohách, vykrikujúc, že všetky ženu sú aj tak kurvy, stará pani, ktorá si kŕčovito pridŕžala obstarožnú tmavomodrú kabelku a s odporom a strachom gúľala veľkými očami po vykrikujúcom alkoholikovi, pubertálne chlapčisko s discmanom na ušiach a skupinka mladých ľudí, ktorým pravdepodobne vyfajčená marihuana spôsobovala nesmierne pobavenie z toho, že sa po autobuse kotúľal jeden vytratený citrón. Na predposlednej zastávke nastúpila zamilovaná dvojica, ktorá sa k sebe nežne túlila ako dve malé mačatá. Nedbajúc na okolie, vymieňali si drobné nežnôstky a letmé bozky. Chlap nenápadne rukami blúdil po jej chrbte, občas sa mu ruka šmykla aj na okrúhly zadoček vo vypasovaných nohaviciach. Ona sa len ticho chichúňala a niečo mu šepkala do ucha, hltajúc ho svojimi veľkými žiadostivými očami. Pán Čuník si vedel veľmi živo predstaviť, čo bude nasledovať, keď párik zabuchne za sebou vchodové dvere svojho bytu. Zdrapí ju svojimi veľkými rukami, nedočkavo skopnú z nôh topánky a zavesení v sebe sa odvlečú do spálne. A možno ani to. Možno si to rozdajú rovno v predsieni. Tak v topánkach so spustenými nohavicami na pol žrde. Nanešťastie tu bola zastávka, kde musel vystúpiť. Aspoň to mohol všetko cestou domov pekne rozchodiť.

Večer sa spoza okien pretŕčal do izby.  Pán Čuník si urobil na večeru svoje obľúbené kakao do svojho bieleho hrnčeka s veľkými červenými bodkami. Na sebe mal modro-žlté pásikavé pyžamo, na ktorom chýbal posledný gombík, a tak odhaľoval veľké tučné brucho husto zarastené chĺpkami.  Dojedol makovú lúpačku s maslom a džemom. Dôkladne umyl riad, poutieral ho utierkou a odložil späť do skrinky nad sporákom. Zo stola spratal omrvinky, aby si urobil miesto pre časopis, v ktorom si chcel ešte trocha zalistovať a pokochať sa pohľadom na krásne obnažené ženské telá. Keď sa do sýtosti vynadíval, odložil ho do malého stolíka pod televízorom, na veľkú kopu ďalších pokrčených a zjavne dokonale preštudovaných časopisov s podobným obsahom. Zhasol svetlo a tichučko sa došuchotal do spálne, kde ho už čakala jeho milovaná Ruženka. Ležala nehybne na posteli, v svetlomodrých obliečkach s mráčikmi. So šibalským úsmevom sa ku nej naklonil: „Ruženka, spíš?“  a potiahol ju za utešený blond vrkôčik. Ruženka ďalej nehybne ležala. Túžobne otvorené ústa a oči,  dokonca aj náruč prezrádzali, že vzorne čaká na svojho partnera a že ešte stále nespí. Z horného vrecka vytiahol ružovú krabičku, opatrne z nej vytiahol granátový náhrdelník a nežne jej ho pripol na krk.  Dokorán roztvorené prekvapené oči prezrádzali, že sa jej darček veľmi páči. Spokojný sa na ňu prevalil so svojím ťažkým telom, až Ruženka skoro spľasla a takmer z jej gumového tela vyfučal všetok vzduch. Ventilček vydržal aj tento nápor a tak sa len zvodne zavlnila, čo si zobral pán Čuník ako jej nemý súhlas na láskanie. Zhasol malú lampičku na nočnom stolíku a s veľkou vášňou sa venoval svojej vyvolenej.