Cumi

Malý Cumi prechádzal slabo osvetlenou ulicou. Už druhý deň nič nejedol. Ledva sa udržal na svojich chudých nohách. Žalúdok mu nepríjemne škvŕkal,  pred očami sa mu zahmlievalo. Únava a hlad  ho zrazila na zem. Sadol si ku kovovému kontajneru. Z posledných síl sa chytil o kovové ucho nádoby. Odkryl veko a prehraboval sa v smetiach. Nádoba bola poloprázdna. Musel sa postaviť na špičky a predkloniť sa. Slabé nohy ho neudržali a s rachotom sa zošmykol dovnútra. Poklop sa zavrel a Cumiho zahalila strašná tma. Rukami odsunul vrch a poobzeral sa po okolí. Všade bolo ticho. Čupol si späť do kontajnera a prehľadal jeho obsah. Našiel kúsok zoschnutého rožka. Vsunul si ho do úst a pomaly, aby mu vydržal čo najdlhšie, prežúval.  Posilnený malým kúskom jedla rýchlo vyliezol z kontajnera. Suchý kúsok ho škrabal v hrdle. V malej fontánke na námestí sa napil trocha studenej vody. Sadol si na lavičku, schúlil sa do klbka a pomaly zaspával. Snívalo sa mu o obrovskom kuse chleba a pečenom kuracom stehienku. Keď sa za nimi načiahol, stehienko sa premenilo na živé obrovské kura a utieklo s oválom chleba v zobáku. Nešťastný Cumi sa strhol zo spánku. Jeho malým útlym telíčkom triasla zima a hlad. Pokojné mesto sa pomaly prebúdzalo do nového rána.

Túlal sa uličkami mesta. Zastal pred cukrárňou a zadíval sa do výkladu. Na sklenenom podstavci sa krútila čokoládová torta s jahodami. Cumi sa pritlačil rúčkami a tvárou o sklo výkladu a prezeral si ďalšie dobroty - nafúknuté veterníky s obrovským množstvom šľahačky, linecké koláčiky s červeným džemom, kokosom obsypané guľky a ružové punčové kopčeky.

„Čo tu robíš! Vypadni odtiaľ ty špinavý chudák! Tými ubabranými rukami mi zamažeš celý výklad!“

Cumi chcel niečo povedať, ale tučný fúzatý predavač sa už vracal späť do svojho obchodu. Vo dverách sa ešte obrátil a pohrozil mu päsťou. Sklenené dvere sa s prudko zavreli.

Znova sa prilepil na výklad a sledoval točiacu sa tortu.

„Čo som ti povedal, ty prašivý pes!“ vyrútil sa na neho predavač  s prútenou metlou.

Cumi sa preľakol a chcel zutekať. Potkol sa  však o vlastné nohy a spadol na zem. Predavač sa nad ním zahnal metlou.

„Zbláznil si sa, Alfréd?!“  vytrhla mu z ruky metlu útla žena. „Veď je to ešte dieťa!“

„To je jedno, je to bedač, žobrač zahnojená, odláka nám zákazníkov!“

„Poď chlapče,“ podávala mu ruku, „vyber si koláčik z nášho výkladu.“

„Tebe asi šibe!“ vrieskal predavač. „Dnes mu dáš koláč, a zajtra ti zožerie tortu!“

Žena hodila nenávistný pohľad na svojho manžela a za ruku voviedla chlapca do obchodu.

Cumi vytiahol z vrecka malý kúsok koláča, ktorý mu zostal od včera. Opatrne ho cmúľal, ale hlad ho stále neprešiel. Dnes ráno chodili smetiari a vyprázdnili všetky kontajnery. Doobeda stretol na prechádzke pani so psíkom, ktorý si v ústach niesol veľkú psiu tyčinku. Túžobne sa na ňu zadíval. Chcel si kúsok odhryznúť. Zdvorilo požiadal pani o kúsok tejto pochúťky, ale ona sa na neho s krikom vyrútila a po chrbte ho treskla dlhým dáždnikom. Ešte teraz ho to bolelo.

Začalo pršať. Cumi sa skryl vo dvore starého pavlačového domu. Prikryl sa pohádzanými kartónmi a zo suchého úkrytu sledoval padajúce kvapky. Svetlá okien chabo osvetľovali dvor, napriek tomu zbadal v slabom svite psa obhrýzajúceho kúsok kosti. Odhrnul zo seba kartóny a pomaly sa k nemu blížil. Pes pevnejšie uchytil kosť a začal na neho vrčať. Cumi sa mu milo prihováral, ale pes sa stále správal nepriateľsky.

Obrovský hlad donútil Cumiho vytrhnúť mu kosť z papule. Pes sa jej však nechcel vzdať. Chvíľu sa o ňu naťahovali až skončila v Cumiho rukách. Rozzúrený pes skočil a uhryzol ho do ruky. Chlapec sa chytil za boľavé zápästie a vypustil vybojovanú korisť. Pes ju obratne chytil a vybehol s ňou na ulicu. Cumi sa rozbehol za ním.

Z vedľajšej ulice sa vyrútilo auto. Škripot bŕzd sa rozliehal po okolí. Šofér vystúpil a hlasno zanadával. Skontroloval zakrvavený nárazník, napľul na bezvládne mŕtve vychudnuté telo,  znova zahrešil a nasadol späť do auta.

Cumi opatrne vyliezol spoza stojaceho auta. Zohol sa ku mláke plnej krvi a opatrne si odtiaľ vzal malú kostičku.