naša bukolika

...korene su korene...

naša bukolika

prológ:

plazí sa z hôr

lačná hmla

jazykom oblizujúca

jednoduché

ovečky

prastaromúdry bača

trhavo naznačuje

valachom

príchod sliediacich

vlkov

 kolibu

odhaľuje

koleso mesiaca

priamočiaro

značiac

cestu

I.

prvý chmace

vidly

heroickou odhodlanosťou

norí telo

do vĺn lesa

vetriac 

krv

mok spasenia

inštinktívne mu

nadbieha

jeden zo svorky

v striebre

noci

iluminujú biele

ostne

oči v oči

nečakaný

skok

od chrbta

a život už zalieva

práchnivé lístie

II.

druhý berie 

valašku

a ostrým krokom

reže končiar

kosodreviny

zachytávajúc

jemné vibrácie

vzduchu

esenciu bytia

v zovretí

búriacej prírody

sa zaháňa

kmitá odleskom

vracajúc 

požičané

oči v oči

nečakaný skok

od chrbta

a život už zalieva

práchnivé ihličie

III.

bača

črpákom

načiera žinčicu

a značí kríž

ešte dúšok

mozoľnatá ruka

zoviera

kosu

a zaháňa ňou 

žnúc otavu

zo všetkých strán

dolieha vrčanie

a odlesky očí

dravec v dravca

uzatvárajúci sa

kruh

prašťanie kostí

bratanie

krvy

v prapočiatkoch

zuby

krk

vyvierajúce pramene

v rieky

epilóg:

hmla už úplne pohltila

priestor

dopĺňaný pokojným

džavotom

oviec

---