inportret

Stratene všetko

sny v prach presiate

lyžička mieša čaj v hlave

srdce len klopká

otvorte dnes!

zajtra sa nekončí

skrúca sa v bolestiach

dych pľúca tlačia

ono len v tom tlaku

krvou sa zmáča

áno už dnes

tak prosiiim

veľa dní ústupkov na chrbte ťarcha

krok bezmocný k zemi sa túli

smädné oči

ostaň noc tmavá nechtiac zrieť ďalšieho rána

v ňom len túžba a márnosť

kedy nastane večná noc?!

Písmenká hopkajú na papier biely

čo v bielobe svet necení

Kto vládne hlava

či srdce bôľ

nie

vlády sa vzdali kráľovné obe len prázdno prahnúce

byť v bezcieli

Príď a vzkries

ma by spáliť na popol  

do príchodu nových bôľ

– aj to bude málo

srdce sa vzpiera

odmieta dych prijať

do hrdla sa skobami priráža

chce na vrchol a potom stúpať

rozum chlácholí bez dôkazu

predkladá obrazy ľúbezného hlasu

trepot z krídel franforce

bolesť kedy ťa premôžem?