Báseň napustená sentimentom

Vraj nadišiel čas povedať:"Zbohom!"
A nič..
Len jednoduché nekončiace "zbohom"..
Dívam sa za tebou,
ako kráčas vlastnou záhradou temných ruží.
(A nenachádzaš pokoj..)

Pobozkaj ma poslednýkrát..
Ach, aké infantilné!
..Tak nereálne sentimentálne..

Dokonca ani posledný bozk od teba ešte vyprchal.
Nedá sa zmyť..
A hoci pery deriem do krvi,
stále sú spojené s tvojimi.

Hoci som neustále utekala,
tvoj tieň si ma vždy našiel.
Už ani nevnímam,
keď nado mnou sedí celú noc
a vnára sa do zmätených myšlienok..
Nepokúšam sa odohnať ho,
keď prenasleduje moje unavené kroky ulicou..

Belasá kráska objíma oblohu
a Zem sa točí ďalej.
Len my už nie sme tí istí..
Je vôbec možné stratiť niečo,
čo som nikdy nemala?
A predsa mi tak chýbaš...