čudák

Ľudia si o ňom pošepkávali Rôzne vymyslené historky Za jeho chrbtom S úsmevom v tvári. Považovali ho za čudáka A nikoho ani nenapadlo Opýtať sa, Kto to vlastne je A odkiaľ prišiel. Prespával pod špinavými kartónmi Na miestnej stanici A ľudia ho nechali tak, Len čas od času Sa našiel niekto, Kto hodil kúsok žrádla Jeho psovi. Nikoho nenapadlo, Že pes nie je jediný, Komu je naozaj zima A má hlad. A potom jedno ráno, Keď som cestoval do práce, Jeho lavička bola opustená A ľudia o ňom hovorili Ako o stratenej existencii Ako o tragédii ľudského života A o večne hladnom psíkovi. Dlho som premýšľal nad tým, Kam ho mohol odviať život, Kde sa túla A ako prežíva. Potom som to radšej nechal tak. Uvidel som ako tam stojíš, Usmiata a šťastná A to bolo pre mňa najdôležitejšie.