. : : : zamaľované modriny : : : .

. : : o kurve menom nádej : : .

pod obrazom faloše,
v každom pohľade
na ťah štetca
slepého maliara.
v každej kvapke,
dopadnutej na tvár človeka.
navždy a vždy
prežíva v nás.
práve ona
je predstaviteľom šedosti,
na krikľavom plátne
prázdneho kina,
kde
dnes
večer
koná sa
premiéra
ticha.



. : : afeccíon : : .

viem
kde sa podelo
lo aterciopelado devaneo
vznášajúce sa mojou
(ešte dnes)
nepokojnou mysľou.

ticho.

ten druhý kričal
deň čo deň
tú istú rozprávku
o tom,
že anjeli na Zemi vymreli.

a ja viem, že nie;
...moje sny ožili.

/Nette/



. : : afeccíon : : .

I know the place
where it has gone,
lo aterciopelado devaneo
soaring in my
(this very day)
unquiet mind.

silence.

alter ego cried
day by day
the same tale
is said
‚all the angels in the world have died‘.

and I know, the truth is wounded;
…because my dreams are enlivened.

(11.október 2005, okolo polnoci, Watford)



. : : xxx : : .

pomalé dlhé kroky,
kroky do neznáma.
tak, ako včera
cigareta zhasína
a Ty sa
bezstarostne
hojdáš
v mojom vrecku.
úplne bez svedkov,
len svätá mária
sa z veže kostola
na Teba s úctou pozerá;
a závidí...
rád Ťa ta nosím.

(15.október 2005, 20:00h., Londýn)



. : : o plných dňoch (a prázdnych ľuďoch) : : .

trblietajú sa perá holubov,
blíži sa spln.
každý večer sa opakuje
tá magická nahánačka,
ten beznádejný boj
o pokorenie konštanty.

schádzajú sa vykorisťovatelia.
hľadajúci, smejúci sa
apoštoli nudných nocí,
kdesi na dne pohára.
na konci s rozumom
a predsa plní síl
na stret s dnom nasledujúcim.

hromadia sa listy z javorov.
kam sa podejú?
kde schováme sa
pred láskou, snami,
samotou...?

do Tvojho objatia
utiekam sa pred svetom.
bez strachu, so strachom
ponúkam Ti
svoju dušu,
o ktorú si neprosila.

(15.október 2005, 20:19h., Londýn)



. : : flirty w : : .

zaspal som
na Tvojich
čokoládových prsiach.
med vo vlasoch
a
v duši
rokoko.

(15.október 2005, 20:23h., Londýn)



. : : a perfect day : : .

dnes v noci volím smrť.
zamatom obalená
predstava o tom,
že dýchať je priťažké
a milovať sa s Tebou...
...to chce čas,
ktorý nemám.

sním
a hviezdy sa schovali
kamsi
k susedom.

(15.október 2005, 21:01h., Londýn)



. : : noc a svetlo, deň a tma : : .

prikry sa hmlou
povaľujúcou sa na periférií
dažďa, mrúceho deň čo deň
v deravých odkvapoch zabudnutej piesne.

bez pocitov súženia, hlúpeho túženia
vzlietni ponad mŕtve mestá ľudských tiel,
pokor ich nedôveru vo večnosť úsmevu,
v Lásku k životu, krásu lúčenia
medzi svetlom a tmou.

zabudni na chuť vína, rozliateho na stole
v dome, ktorý domovom nikdy nebude.
veď osamelá duša je bezdomovcom
nie ako dve, spojené bôľoliekom,
odpradávna prezývaným Láska.

v pocitoch bolestných, odkroj sústo svetla,
nasýť sa samotou a vráť sa tam,
kde všetko končí a opäť sa začína.

vráť sa do svojho kráľovstva;
ja vraciam sa k sebe tiež.

(18.,19.október 2005, Londýn)



. : : všetko sa nás (do)týka : : .

zadymil dušu
a podľa mnohých ubral si deň zo života.
dopil poslednú kvapku červeného hriechu
a podľa mnohých jeho krv sa stala bohatšou.
vypil kefírové mlieko
a jeho stolica bude vraj zdravšia.
zamiloval sa v nesprávnu dobu
a jeho duša je vraj chorá.
vzal si život
a jeho bytie bolo vraj prázdne.

mal by byť zdravý
tak, ako jeho stolica,
no napriek zdravej stolici pýta sa:
„ešte koľko právd nás okradne o krásne dni?!“

bolí to, vidieť neslobodu ľudí vôkol,
boj o slobodu v ľuďoch na okraji,
slobodu bláznov...

(19.október 2005, 20:00h., Londýn)



. : : quedabrizo otoño : : .


inferno

list padá, letí
a stromy sa poddávajú
nerozpustnému naliehaniu
jesennej únavy.
srdce padá s nimi.
búši, kričí
a pomätene
prosí Ťa:
na zarosené sklo
nakresli mi svoje
vlažné city.


purgatorio

vnímaním ticha
bez dažďa, bez seba
očisti sa celá.
bez uštipačnosti
a voyerizmu spovedeľnice
prijmi všetky tváre,
každú variáciu
svojej krásy.
dekadenciu zanechaj cirkvi.


paradiso

kroky a ich nahota
plazia sa
k bránam Tvojho veličenstva.
spolu s bezstarostnou
kvapkou života
menia sa v tvár
detskej nevinnosti.
a na konci
motýľ vždy zmení sa
v prehliadanú kulisu
vyrytú do duše
každého z nás.
raj sme mali odjakživa na dosah.

(22.október 2005, Londýn)



. : : pocit kopca pred zotmením : : .

v zasnežených stopách
hľadám Tvoje výdychy.
kráčam Tvojím smerom
a cítim Tvoju vôňu.
vôňu tela
a závan duše.
blížim sa k Tebe.

nesnívame sa jeden druhému?!

v marci sa roztopíš,
skotúľaš sa lúkou,
pretečieš potokom,
prežiješ v rieke
a nájdeš ma v mori.

ja som sa prebudil.

(19.november 2005, Londýn)



. : : už nepršíš (Ty len stekáš) : : .

dávno prší, v hlave búrka.
nespomínam si na deň
kedy vlastne začalo.
prestal som počítať,
začal som prežívať.

búrka.
za ňou prázdnota a
kvapky kotúľajúce sa
neviem kam.

zabúdam na rosu,
kosisko od deda,
keď som mal desať...
neplávam proti prúdu,
azda stárnem,
obchádzam sa so životom...

a ruka v ruke
kráča biela
s krásou čiernej.
necudne a vôbec nie potichu.

(11.december 2005, Londýn)



. : : plaché snenie o Tebe : : .

tak ďaleko,
ako ľudský tieň
smel vkročiť
do duše;
tak blízko,
ako Tvoje výdychy
dotkli sa úst,
(bez potreby dotyku);
tak šialene úzkostlivo
nosím Ťa vo vrecku...

si, bola si, budeš.

a všetky krásy sveta
stoja kdesi za dverami.

-pre m.r.-

(16.december 2005, Londýn)



. : : čo ak umriem Ti čoskoro : : .

ak svetlá zhasnú,
krása nestráca.
nemôže.
nesmie.

pohladila si ma po tvári.
hodvábne;
a vietor opäť zaspieval,
Láska pošteklila
a bozky zavraždili
pomaly schnúce rany
bezmocnej utópie
viery v dvoch.

nakrájaj pocity,
odkroj zo mňa,
veď bol som Tvoj.
zabudni slová.
nevnímam nádej,
ktorá nie je,
tú, ktorá sa zatúlala
kdesi na polceste k jeseni.

ak vlak odchádza,
a hviezdy nesvietia,
zaspím
a Ty len
vyliečiš mi sny.

nečakaj, neváham,
zmizni, ja lietam.

ak nepatríš,
ak nestrácaš,
ja nepadám
(a teda vnímam sa).
odhoď ma do koša,
olíž dno,
nečakaj na zázrak,
ja pohol som oblakmi
a namaľoval som nám krásnu noc.

ak nezhrešíš
(pomedzi medziprstie tieňov),
ak nekráčaš,
never, že nežijem.
spi, rozbíjaj ma,
veď všetko boľavé môže
byť náhle a prirýchlo
krásne a komické.

dopršalo.
dokvapkalo.
a ja chcem Ťa cítiť na perách
(opäť a na krátko).

pod topoľ polož mi veniec z bodliakov.

(30.december 2005, Londýn)



. : : jose cuervo, chardonnay a Ty : : .

tunelmi k Tebe
kráča,
pomaly beží
slepota
beztvarej intimity intímností;

ona nehľadá.
(nepovšimnuté)

ostrím noža
prechádzaš sa koketne.
nevzdávaš sa,
neváhala si
a nachádzaš;
to, čo niekto predtým predvídal.

ona len čaká.
(na zázrak)

spál si dušu
pohľadom
na seba.
bez nemoty života
strať sa v kúzelnom
svete rotujúceho blúznenia
(v samote,
ktorá vždy dá
a nikdy nezoberie).

Ty len snívať zabudla si.
(a spomienky zhoreli
v peci mojej slabosti).

one, two, ... eleven …
zavraždi ma nežne...;
a nezabudni,
že ja som tá a Ty si ten.

(13.január 2006, Londýn)



. : : blabla : : .

oči.
údely zrkadlení
vizuálov chcenia.
nevedomé obrazy
maľované slepcami.

zranené oči.
potulkami
slzavými jaskyňami,
pôdorysmi predstáv
(neustále rastúceho citu,
menom Láska),
schovaj sa do sklamania,
utop ma v ponížení,
rozbi mi ústa;
nech tečie,
tečie ako víno,
plody Teba
a kúsočky mňa.

oči privreté.
pod prikrývkou tma
a v Tebe prázdnota.
špinavými rukami
zotri mi hriechy z očí,
nech krása prerastá
a hniloba zdochne.

(25.január 2006, Londýn)