Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seCesta
15. 11. 2006
5
38
774
Autor
Najmladšia
Cesta, nie stopom,ale pešo...nie mexické oslobodenie,ale ďaľšia cesta a potom ešte tisíce a potom ešte jedna
Ulica, na november príliš teplá, príliš tmavá, príliš zavčasná. Dôchodcovia provokatívne šlapú svoju tradičnú štreku do Jednoty na mandarínky po cyklistických cestičkách len aby si to cyklisti opäť zlízli. Musíte chodiť tak rýchlo na tých bicygloch... a je to. Dôchodca si troška uľavil od zloby na tento nevdačný svet a cyklista má v prdeli.
Lavička, bohužiaľ bez mesiaca a bez slávičieho spevu kdesy v diaľavách,ale je tu ON a je tu ONA a majú sa radi. A nevnímajú hmotu okolo,ON nič nevíma, lebo má oči len pre ňu a ONA nič nevníma, lebo má oči len pre neho. A majú sa radi, keby to nebolo zrejmé.A svet neexistuje a existuje len pre neho bez nej a pre ňu bez neho. Holub. Fekál. Plece. A vieš ja už ťa asi nemám rada.A ONA začína vnímať svet okolo a lákajú ju stromy a mačacie hlavy a vstáva z lavičky a ON ju chce stiahnúť za rukáv, ale ONA je fascinovaná šedým davom a ONA sama je šedá. ON ostáva na lavičke sám s osraným plecom od holuba.
Tá istá ulica. Graffity socialistov. Súmerné domy, súmerné ulice, súmerný chlieb...a ja mám pocit že kráčam stále dookola po tej jednej všivavej ulici, vlastne sa nehýbem som ne bežiacom páse. Tuším stretávam aj tých istých ludí, komparz sa za rohom prezlečie a potom ma všetci počkajú. A mne je to všetko jedno, lebo nemám dosť síl zobrať stlp pouličného osvetlenia a zaraziť ho do bežiaceho pásu.
"Bicygloch" je napísané vedome s "G"