Budík

Niečo malé a krátke .... na uvoľnenie ^_~na prázdniny.

Ráno ma dnes prekvapilo skôr ako obyčajne.Okná mali zatiahnuté žalúzie a neprepúštali dnu veľa svetla.Rukou som sa snažila nahmatať hodinky ale tie nikde neboli a tak som bola prinutená vstať a obzrieť sa po izbe či ich niekde neuvidím. Po asi 5 minútach som to vzdala a odišla do obývačky aby som zistila koľko je hodín.Všade bolo neobyčajné ticho. Pol ôsmej. Oznamoval mi ciferník .Ešte so zlepenými očami som sa snažila zistiť prečo som dnes stala tak skoro. Veď je piatok. 17. November.To znamená že sú prázdniny.
V mysly sa mi preháňalo množstvo myšlienok.Nedokončený sen .... Čo sa mi snívalo? Večer som nemohla zaspať.Niečo ma trápilo.Bol to ten pocit ktorý mávate, keď cítíte že sa niečo deje ,niečo dôležité čo je tu práve kvôli vám, ale vy sa k tomu neviete dostať.
Koniec. Nemám rada takéto filozofické úvahy na ráno. Radšej by som si mala ísť ľahnúť a ...
Zo spánku ma vytrhol zvoniaci budík .... pol 8 ??? ale dnes predsa nemá zvoniť ... máme voľno.je 17.

---