Ty

Pod žltým svetlom lampy
v strede vesmíru alebo na jeho konci -
na teba spomínam.


A vidím ako vtedy,
keď po pravom lete prišlo babie
ako ti pavučiny prekryli tvár


A ty si sa smiala, smiala
a dym ti vychádzal z úst


Zem bola cítiť chlebom
a z komínov pod lesom
vychádzal tak známy dym,
jeho chuť bolo cítiť všade,
bol žltý, červený, teplý


Pod žltým svetlom lampy
teraz sedím sám,
možno v strede vesmíru,
možno na jeho konci...

 
Na zem dopadol špak
a prišiel autobus.
Zase pôjdem ďalej sám,
uvidím ťa cez okno ?
už nie,
nie dnes vnoci, ani zajtra,
už nikdy


zostávaš so mnou v mojich spomienkach,
so svojím smiechom,
vpletená do jesených pavučín.


Raz pôjdem za tebou
a budeme sa opäť spolu smiať,
v bielych duchnách vyhriatych krbom
na mňa počkáš


Budeme spolu tancovať
na drevených poliach,
smiať sa, smiať sa
a tancovať v závoji bieleho dymu ako vtedy
za tichých večerov pod lesom a hviezdami,
pod čiernobielymi snami
zakrytí čiernymi výšinami.