Slnečnica

Slnečnica týči sa na poli

večne obžieraná malým hmyzom

doživotné jazvy si hojí

každým rozjasneným ránom

Sleduje veľkú slnečnú žiaru

svetlo vôkol seba sa jej máli

otáča sa za ňou, nemá páru

že na konci ju Slnko spáli!

Upálená, spálená vlastným Slnkom

pomaly začínala strácať nádej

z posledného zvyku zasiala zrnko

a lúče budú sledované ďalej ...

Vôbec netušila, čo ju čaká

slepo zlaté lúče sledovala

aká to je teraz bolesť, aká

keď s naivným životom skoncovala?