Papierová láska

Tak dlho som načúval

zvuku tečúcej vody,

ako si ňou so seba zmývala

všetkú tú špinu predošlého dňa,

nevinímajúc pri tom

ani moju vlastnú.

Vyfajčil som takmer všetky cigarety,

vyvetral izbu plnú mučivých

a dusivých vzpomienok na teba,

aby sa raz a navždy stratili

v tej prekliatej novembrovej noci

tam vonku.

Predstavoval som si ťa nahú,

ako bojazlivo stojíš sama

pred zrkadlom a ako si

kus po kúsku zotieraš

zo svojho tela všetky tie

zbytočné nánosy lásky,

ktoré som tam po sebe zanechal.

Nakoniec ostáva iba to dobré,

ale to ja teraz bohužial nepochopím,

lebo moja ruka, srdce a vôbec celá

duša sa chvejú tak silno, že ani

nevládzu dopísať túto hlúpu

a naivnú báseň, ktorou som

sa ti chcel poďakovať

za celú našu papierovú lásku.