Podla vsetkeho sa do atmosferi zeme dostal meteorit este v obdobi Jury a ten sa rozletel na male ulomky z ktorych niektore dopadli na cast australie a niektore na cast antarktidy.

Antarktida

   Je rano, po krasnej noci nas prisiel navstivit vrtulnik, ktory by nas mal dostat do Antarktidy. Na samotnu cestu vo helikoptere sa moc nepamatam. Celu dobu letu som prespal. Iba ked sme uz boli na zemi ma nezne, francuzakom, zobudila Lara. Pomali som ju oprel oproti a ked som si uz mohol zivnut, tak som si zivol ze az zahrmelo. Zobral som si batoh, pomali som vykukol a zrazu som pocitil ten velmi studenu vichricu, ze mi az zuby drkotali. Cely stuhnuty som sa pomalimi krokmi doteperil (dosiel) pri dvere, ktore nam otvorili pristup do celkom obycajneho pokoja.
    Ked som uz nasiel spalnu, vybalil som sa a siel najst nejake jedlo, no nebolo. Vybral som sa "po eskimacku" ulovit tulena. "Fuj ty brďo!"-uvidel som tulena. Mohol som urobit len jedno, nic som zo sebou nemal okrem oblecenia. Schmatol som ho a odniesom do tabora. Dve hodiny som sa mu pozeral do tych jeho krasnych ciernych velkych oci, a prave preto dve hodiny lebo po tych dvoch hodinach mi uz vytravilo, silny uder do hlavy pestou ho zabilo a zacalo sa spracuvavat, ja som si dal "eskimacku specialitu", cize surove maso. Lara si ho uvarila. Sadli sme si pri seba, pozeral som sa jej rovno do oci, krajala maso nozikom a davala si ho do pusy vidlickou. Len co som sa pozrel na svoje zkrvavene ruky od tulena, tak ma napadlo ze som si radsej mohol dat to co si dala Lara, bolo by to romanticke, ale ja som si daval eskymacku specialitu (ziadna romantika, skor navsteva masiara-reznika). Po najedeni, som si ihned siel umyt ruky. Lara dostala na svoj mobil sms od jedneho mnicha z klastora aby sa pozrela na juzny pol.
   "Fuj ty brdo!", po ceste na sneznom skutry sme daleko nedosli, lebo skuter bol urceny maximalne do 120kg, no zaboril sa dost hlboko do snehu v najblizsej zakrute. Sli sme teda peso. Jeden krok za druhym, zopar kilometrov denne a cez noc som vyhrabal dieru a tam sme s Larou prespali. Takto sme sli a sli. Raz sme boli moc hladny a tak som zabil dalsieho tulena, po "eskimacku" sme sa najedli a sli dalej. Po asi 60km som uz ustatu Laru zobral cez plece a slo sa dalej.
   Ked sme tam uz dorazili, tak som ustatu a skoro zmrznutu Laru prebral z mikro-spanku a rozopol som si bundu, Lara sa na mna z predu chrbtom prilepila, zapol som si bundu. Takto pri tele sme zisli zo vrcholu a pozerali sme sa dolu do svahu, ktory sa zuzoval do cesty ktora viedla do nejakej diery.
    Vosli sme dnu. Bola tam tma, no aspon ja som siel podla hmatu v prstoch, ktorymi som precesaval zem (isiel som stvornosky). Az sme sa dostali do jednej miestnosti na konci chodby. Vo vnutri sme objavili nieco co nas velmi prekvapilo. Bol to velky a kulaty kamen, asi pozostatok z toho ktory kedysi sem letel. To co nas hned na prvy okamih najviac zaujalo bolo to ze bol opracovany. Nikdo v miestnosit nebol, bolo zrejme ze to tu zostalo po autralopitekoch, cela mistnost bola pusta a prazdna. Zobrala ho Lara, ktora si ho schovala do svojho batuzka.
     Ked sme si overili kazdy kut miestnosti a celu chodbu, tak sme sa rozhodli ze odindeme ze tejto mraznicky. Cesta bola rovnaka. Tabor-pristavacia plocha-helikoptera-londyn. Doma nas cakal Jeeves, s horucim cajom. Po sklelom piti caju, sme si sli s Larou lahnut a Lara spala ako zabita.

---