Yoshiro Cho -časť 1.

Yoshiro - dobrý / voľný syn Cho-Motýľ

Hlboký výdych,nádych.Jemný a zároveň významný ako pohyb motýlích krídel..Yoshirove oči.Aj ony boli také... a  stále sú. Ich obraz sa mi  ukazuje pred očami.Vyrytý do najhlbšieho podvedomia mysle.

,,Kam to všetko smeruje ??? ´´ spýtal sa ma jedného dňa, keď sme ležali na chodníku, ktorý bol rozpálený letným slnkom a nádherne nás ohrieval.,,Hm ???´´ znela moja odpoveď . Niekedy som  na neho viac hladela ako počúvala to, čo hovorí.Snažila sa nájsť a pochopiť všetko to čo bol.,, Je to príliš choré na to aby to bol svet.´´ozval sa znova, tentokrát trochu ostrejšie. Asi spozoroval že som jeho slovám nevenovala veľkú pozornosť....,,Ale ako má svet potom vyzerať ??´´ spýtala som sa , nič lepšie ma nenapadlo.


Otvoril oči ktoré mal doteraz zavreté, otočil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Postavil sa a odkráčal o pár krokov ďalej.
Rozmýšlala som, či to mala byť zašifrovaná odpoveď, alebo ju ani on  sám nepoznal.Tak či tak, sťažovať som sa nemala na čo.Práve naopak.
,, Mali by sme ísť...´´ zavelil zrazu a ja som súhlasila. Pomaly sa začalo stmievať a ja som bola už  mierne unavená.Chytil ma za ruku a pomohol mi vstať.,,Toyoe ??...mám ťa veľmi rád vieš ? ...´´ povedal a vykročil do tmy nepúšťajúc moju ruku. Išla som za ním. Neviem či som bola viac v šoku alebo som mala obrovskú radosť. Pravdepodobne obidvoje. Ešte mi nikdy nič také nepovedal.Vlastne bol prvý kto vyslovil tie slová tak úprimne. Bez akéhokoľvek nároku na odpoveď.

---