Pošta

Na parníku v mojom oku,

na vlnách mi smútok

stáča čiernu stopu dňa.

Obrátený lievik duša

prelieva sa do vankúša.

Celkom bezo dna.

Ty si to dno

V každom dúšku

Každý vonia po tebe,

perom z teba kreslím stužku

na papierové podnebie.

Riadky letia tvojím smerom

Nestačím im s dychom,

obnažené šírym nebom,

na bukovom plátku bielom,

ako je ich zvykom.

Priplávajú v Štvrtok večer

Cez dažďové bozky

Moje srdce tancuje v nich

Neobratne, bosky.

Nešikovné, zmalátnené

z pristudenej zimy,

poskladalo do komôrok

nezmyselné rýmy...