Stoka

som neveriaci ... ale aj táto báseň má svojho autora

pozeráš na mňa vyčítavo, tvoje reči už ma unavujú zase som niečo urobil zle, som stokou zlých ľudských vlastností očistím svoje telo v rieke, radšej z nej nikdy nevyleziem aby som mal čas rozmýšľať nad tým, čo ma zajtra čaká zajtrajšok je plný beznádeje, divím sa, že som si nepodrezal žily vidím ľudskú slabosť, ktorá ma ničí a ubúdajú sily zaplávam si v krásnej stoke, kde okolo plávajú mŕtvoly ľudí ktorí sa nedokázali vyrovnať so svojou vášňou k bohu okolo mňa pláva anjel, ktorý sa odpútal od boha som padnutý anjel, ktorý šíri zvesť o svojej volnosti pri tom som spútaný v svojich vášniach a túžbach boh ponižuje moju cnosť ľudia sa kajajú za to, že ich boh znásilnil vidia jeho silu a preto sa ho boja boja sa vlastnej slabosti a neschopnosti žiť žijú pre neho v absolútnom systéme ten sa z nich len smeje, smeje sa z ich dôverčivosti ľudia sa nechajú viesť jeho rukou a trpia pre nezmyselnosť svojej viery stretol som sa s bohom, ktorý mi ukázal život stretol som sa s diablom, ktorý mi ukázal život stretol som sa so mnou a začal som žiť stretol som sa so smrťou, ktorá mi ukázala cestu k životu stretol som sa stebou a ty si ma pohltila teraz žijem v útrobách svojej túžby a žijem

---