Démoni

Uz to nejde dalej, je treba sa vzdat

Kliesniš si cestu vzduchom

A jeho ťažké lepkavé hrudy ti

Zahlcujú pľúca.

Hrozíš sa vody

Je tenká a ostrá ako črepy skla

A zanecháva ti na tele

Neviditeľné jazvy.

Medené slnko v nežnom opare

Stúpa od východu

A kam sú upreté tvoje oči?

Dole, na spráchnivenú zem

Plnú červov

Ktorá sa ti borí pod nohami

A ty len strnulo klesáš

Do svojho

Otvárajúceho sa

Hrobu.

Už sa nepýtaš prečo

Ani sa nebrániš

Len ticho púšťaš slzy

Jednu za druhou

Až máš od nich celkom

Dorezané

Líca.

Úzkostlivo strážiš

Démonov

Mlčky zahryznutých

Do tvojho vnútra.

Tam vnútri ich nik neuvidí.

Tam ste v bezpečí.

---