Tak trochu schizofrenická báseň o živote s čierne humornou anekdotou (tá je tiež o živote)

To viete, ako prišiel cigáň k doktorovi a pýta sa ho: \"Jáj, pán dochtor, povecte vymi ale úprimne. Umierám?\" A doktor vytiahne spod stola revolver a vraví: \"Hej, ale na môj vkus príliš pomaly.\"

Tam na konci všetkých ciest
kde z prachu dvíham zbytky hviezd
tam na ôsmom brehu Ríma
Buddhov strom čo hriechy sníma

Na štyri hodiny hoďte ho do mrazu
a potom urobte zo slova ľudskosť frázu
jak trhajú kliešte nechty
ako jarná voda hrádzu

Sám budem so svojím
životom spokojný
máme nový kostilam
skúšal som ho včera sám

Až mi dá diabol znať
jablko poznania ochutnať
a to mi pripomína
že nad Dunčom rastie burina

A tak dvíham oči k nebu
musím nachystať nože
pre motlidbu nemú
nabrúsiť ich nech to kĺže
ktorú v srdci mám
milujem tieto popravy
že život nie je klam
vie to človeku uľaviť

AAAAAAAAaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa......................................        _{Stop! I wanna go home. Take off this uniform and leave the show.}

---