Chroroba

Láska spriesvitnela,

je nedužíva, chorá...

Čakáva na kvapku dažďa

pod špinavým odkvapom.

Akoby sa nevidela v zrkadle

a večne spala bosá -

 - živá zo slov v zátvorke.

Lačná po tých istých dejoch,

plná spomienok na cudzie šťastie

priskorého leta.

Hladá sa v dotykoch,

položených ukradomky na vyblednuté

grafy ženských vzdychov..

Popálená, krája ticho na mínové polia....

Už nebolí

Už neplače

Onemela

Desať prstov - na nič

len mimezis vášne - láska dávno nežije

nezmyselne utopená

v kalnej vode po kolená.

Udusila sa sebou...