Príležitosť na stretnutie

keď sa rodina po dlhšom čase stretne

- Konečne je rodina pokope, - povedal najstarší z troch bratov pri slávnostnej príležitosti ich stretnutia po dlhom čase.

   - Ako dlho sme sa už nevideli, - súhlasil najmladší zo súrodencov.

   - Nebola príležitosť, - skonštatoval prostredný.

   - Tak, tak, - prisvedčil najstarší. – Je dobre, že sme sa zas stretli. Čo máte nové?

   - Mňa povýšili, - pochválil sa najmladší.

   - No konečne!

   - Pred týždňom, - vysvetľoval. – Ale vedel som o tom už mesiac vopred. Na novom poste mi už pridelili firemný note-book a auto a šéfujem svojmu bývalému bossovi.

   - Blahoželám.

   - Samozrejme, i plat je vyšší.

   - Takže si si dovolil tento drahý oblek?

   - Áno. Pekný a vkusný, nemyslíte?

   - Už podľa neho je jasné, že si úspešný muž.

   - Ďakujem.

   - Zrejme ťa čaká skvelá kariéra.

   - To ešte nechcem zarieknuť, ale nie je to vylúčené.

   - Teda, závidím ti, - priznal sa prostredný. – To ja mám v práci problémy. Vlastne ma vyhodili, teda už žiadnu prácu nemám...

   - Prečo? – zaujímal sa najstarší.

   - Vieš, išiel som s nákladiakom a chytili ma policajti. Dali mi fúkať, namerali mi vyše promile, môj nadriadený sa to dozvedel a vzápätí ma ihneď vyhodil.

   - Teda...

   - Ale to nič, o chvíľu sa znovu postavím na nohy. Momentálne žijeme zo ženinho platu a ja si už hľadám nové zamestnanie.

   - Keď budeš potrebovať pomoc, ozvi sa, - ponúkol sa najstarší.

   - Alebo aj mne, - pridal sa najmladší. – Rád ti pomôžem.

   - Je to od vás milé, ale zatiaľ žiadnu pomoc nepotrebujeme. Nie je tak, zlatko?

   - Čože? – spýtala sa žena prostredného, ktorá stála trochu bokom, keď začula, že bola spomenutá. – Chceš niečo, miláčik?

   - Ale vlastne ani nie, - zahovoril prostredný.

   - Nemáte nedostatok financií? Jej plat nie je ktoviečo a musíte živiť dve deti...

   - Neboj sa, zvládneme to.

   - A keď nie, daj vedieť, - ukončil najstarší danú tému. – A viete, čo mám nové ja?

   - Povedz, - vyzval ho najmladší.

   - Až mi je to ľúto vravieť, keď nám brat dostal padáka, ale mal som šťastie. Konečne som našiel vydavateľa pre svoj román.

   - Teda! – nechcel uveriť najmladší. – A až doteraz si mlčal.

   - Poviem vám podmienky. Vytláča sa v desaťtisíckusovom náklade a dajú ho do kníhkupectiev po celej republike. Ako zálohu dostanem päťdesiattisíc plus následne päť percent z predaja.

   - Ešte sa ti splní tvoj detský sen, - povedal najmladší. – Keď si chcel byť veľkým spisovateľom a zaradiť sa k takým ako Remarque, Hemingway a iní!

   - Nie, nie, braček, ja budem oveľa väčší spisovateľ ako tamtí páni.

   Dvaja sa rozosmiali a dokonca i prostredný sa pousmial.

   - Ale chlapci! – protestovala ich matka, keď ich počula smiať sa. – To sa musíte zabávať ešte aj, keď vám pochovávajú otca?

---