Kúzelník

KÚZELNÍK

Je zas tmavý, škaredý deň

v ktorom len blúdim.

Len človek, kroky a ich tieň.

Opäť to čo bolo včera,

znova tie isté hlasy.

Krik a plač a v mozgu diera.

Cesta rovnaká, ba aj lampy

svieta tým istým svetlom.

Strach končiaci v žalúdku,

bolesť ako svet.

Oči smutné sú

a nežných úsmevov už dlho niet.

Smieť tak vdýchnuť radosť

a vydýchnuť život.

Aj ruže by hneď zapučali

ako kedysi.

Duša by už nehrala kocky.

Tie tiene,

čierne ako najstrašnejšia noc.

Ako môžem pozrieť skrz ne,

keď stratil som všetkú silu i moc.

Telo na hladine

a úsmev na samučičkom dne.

Zachráň žena, kúzelníka,

ver v jeho schopnosti!

Bo len spoločný sen

zastre všetky starosti.