postrácané slová

28.3.2007

Skromné, ale naivné nádeje.
Rozprávaj mi o nich, nech je ti čo splniť, pretože to, čo vidíš na očiach ty mne, je príliš šialené. Od začiatku.
a rozprávaj tu, do mikrofónu, britney.
-
Kvety zvädli a vlastne celá lúka spustla, keď si neďaleko postavili dom zlí ľudia. Presne tí istí, pre ktorými som utekal z veľkomesta.
Rozkvitli businesscentrá a včely boli zas o poznanie zmätenejšie.
-
Centrálnou tvárou kampane spoločnosti Louis Vuitton bol energický antisepticky čistý brit s cool okuliarami a makeupom. Pod  francúzskym oblekom bol prázdny ako ich tašky.
for travel or daily use.
a možno mu však krivdím.
-
Klam mi do očí a tvrď, že by si nikdy neklamala. Šťastný nekonečný príbeh o láske, zrade a koenzýme Q10.
Prečo? Prečo také hľadám?
-
To nevýslovné šťastie ma až vyviedlo z rovnováhy. Odnepamäti ma všetci poznajú ako kôpku odôvodneného žiaľu blúdiacu ulicami Seattlu.
Cválať na ukradnutom koni naprieč horiacou bezmennou vietnamskou dedinou bola však dosiaľ nepoznaná satisfakcia.

-

29.3.2007

Kto posiela ľudí na smrť by mal byť od špiku kostí spoľahlivý. A ten, v koho moci je dávať a brať zmysel života, by mu mal ísť príkladom...

Nemám strach zo smrti.

Tou smrteľnou vecou je totižto odvždy život.

Heh, smrť, život, zmysel, koľko prázdnych slov.

-

Pod veľkým stromom pod ešte väčším bielym oblakom som našiel dievčatko, dar z tyrkysových nebies.

Pohrávalo sa so zelenými čerešňami a zbraňou.

Rozprával som jej o mne, o záhadách v sebe vedela všetko.

Keď som odišiel, čerešne v jej lone sfarbila krv.

-

Vstúpim si do svedomia a na idylickej lúke uprostred lesa nájdem seba a princeznú s tancujúcim psom.

Éterický utopický svet. Ničoho sa nedá dotknúť.

Sadnem si teda opodiaľ, chcem byť ešte chvíľu šťastný.

Život mám pred mojimi očami ako končiaci sa happy end filmu.