Na raňajkách s Igorom

Ty moja hlúpučká naivnučká. Ja si spravím vlastnú realitu, ešte neviem ako, no bude moja, nikoho iného, skutočnosť pravdivejšia ako ty, che! -holej vyblednutej žene, krivo vystrihnutej zo starého porno časopisu pristála na stehne frčka. Päťdesiatnik vrátil obrázok späť do zošita k ostatným šteklivým Luisám, vymakaným autákom, starým fotografiám a ďalej čakal. Každé ráno na niečo čakal, no nemohol si spomenúť na čo. Ležal na chrbte, pozeral do stropu a čakal. O štvrť na deväť do jeho izby napochodovala nejaká pani.

Dobré ráno Igor! a letmý úsmev zatiaľ čo vyťahovala žalúzie. Dobré..ehm..ráno. a Igor si musel, tak ako každé ráno, v duchu vynadať do debilov, lebo hoci už vie, že čakal na ňu, nevie si spomenúť ako sa volá a navyše, kto to vôbec je, a prečo si pre boha neodostrel sám. Pani mu podala bažanta.

Ale,.. .to snáď nie. a Igor jej ho podal späť. No tak, naliehala, vychladnú ti raňajky.

Keď inak nedáte. Bažant zmizol pod perinou, Igorova tvár značila úľavu. Pani zatiaľ pritlačila k posteli vozík, odklopila podpery na ruky, potom odniesla rannú nádielku do záchoda, vrátila sa k posteli. Posadila ho, pevne chytila za pás, zaprela sa v kolenách a

Stop, stop, stop! Do kuchyne to už zvládnem -odkryl sa, zbadal nekompletné nohy, odrezané od stehien. Aaaha, ..no tak nič. Pani ho stále držala za pás, istá sledom udalostí, zaprela sa v kolenách a Igor žuchol do vozíka.

Cesta do kuchyne v 3-izbovom byte netrvá dlho. Chcel si to celé poriadne obzrieť no príležitosť dostal až pri červenom obruse s kuriatkami a kačiatkami, ktoré boli ešte v škrupinke.

Slečna, prosím vás.

Pani Igor, pani.

Pani, prepáčte, mohol by som sa vás niečo opýt...

Kamila, tvoja žena, Pred 5 rokmi ťa zrazilo auto,museli ti amputovať nohy, trpíš poruchou pamäte, pravdepodobne následok šoku. Máš 51, máme dve deti- chlapca a dievča a neznášaš psov. Pani to zo seba vysypala ako objednávku v stavebníctve....20 tehiel, zelenú farbu a izolačnú penu. Igor stále čumel na obrus, no kvôli slzám už nevidel ani kuriatka ani kačiatka, len žlté fľaky. Bože, ako strašne nenávidím psov. Pani mu položila na stôl tanier s 3 volskými okami a ovocný čaj. Igor si utrel oči. Sám nevedel prečo plače debil. Pocítil úprimnú vďačnosť a náklonnosť k panej, vlastne ku Kamile. Jediné čo ho v tej chvíli napadlo - schytil ju za pravicu a kolegiálne ňou potriasol.

Ďakujem! debil. Kamila si rozpačito vyslobodila ruku, prešla mu ňou po vlasoch (asi pohladenie).

Zjedz to, kým je to ešte teplé. Odtrhol kus čierneho chleba, štuchol do polotekutého žĺtka, to sa rozlialo a obalilo nielen chleba ale aj špičky Igorových prstov. Ani nie za 7 minút všetko zmizlo, aby sa to mohlo objaviť na druhom konci.

Kamilka nejaký som unavený. Kamila reagovala povzdychom, odtlačila ho do izby, schytila ho okolo pása, zaprela sa v kolenách a Igor žuchol do postele.

Ak budeš niečo chcieť, zakrič.

Ďakujem.

Ostal v izbe sám. Spod vankúša vybral zošit, zo zošita vyblednutú. Predstav si, po byte behá nejaká úplne cudzia slečna a obsluhuje ma