Vlkodlak

Na lúke zelenej od noci sfarbenej,
tak zvláštne do čierna.
Valia sa kamene a zvláštne znamenie, 
z tej noci vyviera.

Tam ja sa tam túlam iba sám,
sám ako Biely vlkodlak.
A jediné čo v rukách mám,
je čierna noc a vysoký tlak.

Podídem bližšie k tomu znameniu tak,
aby ma nezabilo.
Zaostrím zrak a všetko nechám tak,
zatiaľ ma nič netrafilo.

Do ohňa z ľadom pozerám,
až z toho zimomriavky mám.
Zo všetkých, všetkých mojich rán,
vyteká zlatá krv.

Ráno sa zobudím a oči, oči tie sú,
od plaču červené.
Chcem si vziať prášky ale už nie sú,
možno sú zhorené.

Skúsim sa chvíľu zamyslieť,
poviem si všetko prebolí.
Snáď toho toľko, toľko niet,
Biely vlkodlak kráča po poli.