Sláva vs. sláva

Sláva - to čarovné slovíčko. Kto by nechcel byť slávny? Ale nie každý si uvedomuje plný význam tohto slova. Byť slávny neznamená rozdávať autogramy, chodiť na plesy, pár krát sa mihnúť na titulných stránkach prestížnych časopisov. Znamená to niečo dokázať. Sebe, aj celému svetu, aj keď svet možno znamená len zopár známych.

O slávnych ľuďoch sa v bulváre nedočítame. Ľudia, ktorí sú mediáne známi, tzv. celebrity, sú len akési kreatúry predstavujúce ideál krásy a múdrosti. Mali by sme vyzerať rovnako dobre ako oni, správať sa rovnako (dobre?) ako oni, obliekať sa ako oni, byť bohatí rovnako ako oni... A popri tomto všetkom zabúdame na ľudí, ktorí sú skutočne slávni. Možno nezískali Nobelovu cenu, neleteli do kozmu, nenavrhli novú kolekciu spodného prádla, nehrali v kasovom trháku a dokonca ani nedobyli prvé priečky hitparád. Sú to úplne obyčajní ľudia s chybami ako každý iný. Nie sú obkolesení davmi fanúšikov, ale len hŕstkou priateľov a sú na tom omnoho lepšie než ktorákoľvek hviezda showbiznisu. Majú ľudí, ktorí sú vždy pri nich - ich praví fanúšikovia. Fandia im v tom dobrom, vystríhajú ich pred tým zlým.

Skutočne slávni ľudia si zaslúžia náš obdiv, a to nie preto, že o nich píšu v Rolling Stone, ale preto, že dokázali preukázať kúsok empatie, čo nebýva vždy jednoduché. Práve sláva venovaná "celebritám" by mala zaslúžene patriť našim priateľom. Peniaze a popularita sú veľmi ľahko pominuteľné, avšak priateľstvo nie.

Každé slovo, ktoré človek povie má význam, a preto by mal dobre zvážiť, čo povie, koho nazve slávnym a koho svojim priateľom.

"Nie je také ťažké umrieť za priateľa, ale nájsť takého, aby to umieranie stálo za to."

(Miguel De Cavantes y Saavedra)