Blízke stretnutia štvrtého druhu

" Dbajte o to , aby vaše deti kráčali vo svetle Krista!" vtieravo vytruboval kostolný reproduktor pred hlavným vchodom , kde sa počas polnočnej omše mlátila partia asi piatich pätnasťročných zasranov , vzdávajúcich hold snímke "Fight club".

Očividne mali pána farára hlboko v piči. Hoci táto situácia vyzeralala dosť absurdne všetcia boli spokojní : mamičky , že majú synáčikov na omši , synáčikovia , že ojebabrali mamičky a velebného pána farára a pán farár , že mu v chráme božom nešomrú pätnásťroční , duchom neprítomní sopliaci , ktorí ho aj tak majú hlboko v ...

...presne tam!

Posledné minúty Štedrého večera boli takmer idylické.Teda až na súbor kapustnicových tyčiek majestátne sa vynímajúcich na čerstvom snehu , lemujúcich príjazdovku k baru oproti kostolu , v ktorom som zapustil  korene aj ja, ako inak , veď v ktorej prdeli by som ja chýbal.

Nie je nad to , keď sa stretne partia zúfalo znudených ĺudí vianočnou pretvárkou len tak spontánne naukladaných pri pohároch teplého riedeného dvanásťstupňového čapovaného piva, akejkoľvek značky a bližšie nešpecifikovanej chuti .

- hlavne , že je !

A nie je nad to , keď k tomu široko-ďaľeko, minimálne v okruhu dvoch kilometrov panuje neúprosná uzávierka všetkých nesnobských barov.

-Zostáva už len zakotviť niekde pred akýmkoľvek zapľuvaným pajzlom a poprosiť Chárona o prevezenie dnu. Bod číslo dva je prežiť oplzlé reči permanentne podgurážených smradľavých filozofov a niemandov , ktorí sa na adresu každej príslušníčky nežného pohlavia vyjadria , že by ju pojebali , až by z nej hovná lietali .

-Poprípade je prípustná aj iná nakyprená formulka podobného charakteru .

 Po sérii pohľadov z kategórie MFP a "Kto sa to sem zas jebe?" je na rade  výčapová fronta, v mojom prípade umocnená barmanom menom Speedy.

Ale späť k pivu: Bolo hnusné . Asi si dám ešte jedno. Alebo dve, tri, päť , rovno celý sud!

Neviem ako vás, ale ak ma vie raz za čas poriadne niečo vytočiť, tak je to vianočná pokrytika.

Nič nie je tak úprimné, ako keď sa v tristopäťdesiatyôsmy deň v roku stretne celá harmonická família, tváriaca sa, že si po ostatné dni v roku vôbec, ale vôbec nekydajú jeden druhému na hlavu, čím si ako obvykle špinia do vlastných húb.

Srať na to, koniec-koncov veď sú tu najkrajšie najkomerčnejšie sviatky v roku.

Sviatky radosti a pokoja. Aj ja si myslím.

Po tom , ako som navštívil neestetické štandardne centrofixou dočarbané sociálne zariadenia, na ktorých vzal niekto svoj stoporený rozum do hrsti a roztrúsil svoje myšlienky po celej dlážke som sa vydal na ďaľšiu kalváriu k baru. Na Speedyho otázku "komu čo?" som pohotovo odpovedal:

-Hladným jedlo, chudobným peniaze, hlupákom rozum a mne dve rezané, štyri fernety, štyri borovičky, čeveného streeka 3:2 , vodku s džúsom (nie džús s vodkou), chipsy a dlhé petry.

Oslava alebo samovražda? , spýtal sa Speedy svojim úlysným nosovým hláskom.

-Čo ťa do toho , nablokuj to!

-Klídek , asi si zabudol , kto tu drhne dlážky...

-Mal si sa lepšie učiť.

Vrátil som sa k stolu, kde už sedela úplne nová formácia spriaznených duší.

-Môžem si prisadnúť? spýtal som sa úplne zmierený aj s odpoveďou "nie".

-Aj priľahnúť, zlatko ! ozval sa mi dôverne známy prefajčený hlas jednej prepitej slečny, trochu tmavšej farby pleti, s ktorou som si kedysi trocha viac porozumel.

A kurva, chcelo sa mi povedať a nebol by som ani ďaľeko od pravdy.

- No, tak teda šťastné a veselé!

-Čo tam stojíš ako stôl v plote , sadaj! , presviedčal ma zjavne psychotropne načatý tvor s krvavými očami a ja som vedel, že dnešná noc bude zajtra bolieť.

Svoj tekutý opicodárny proviant som zložil na stôl, za ktorý som sa zložil aj  ja.

-vezmite a pite z neho všetci !

Komunita na seba nenechala dlho čakať a začala si vbíjať na ex klince do svojich cirhóznych rakiev.

-Na tvoje, Ed ! , svoje si jebať predsa nebudeme!

Netrvalo dlho a špongie z mokrej štvrte nahradili nájazdy veriacich, ktorý sa konečne doprestupovali vo svojich hubertusoch ku koncu omše. Vždy som obdivoval ten úžasný magnetický potenciál krčiem, ako takých. Asi to bude diagnózou nášho slovenského utláčaného uchlastaného národa . No pravé ródeo sa rozbehlo až keď sa dvere rozleteli po piaty krát a do podniku sa presunula skupinka známych, ktorí očividne fušovali koledníkom do remesla.

-Nazdáááár!! Čo ty, jakóóó? uvítala ma zborovo kostolná delegácia vyťahujúc "náprsné hrejivo"

-Nazdarte apoštoli! Ako tak... a vy ako ?

-Kokot ! zhodli sa všetcia v dobrom slova zmysle.

Netrvalo dlho a stôl prehýbajúci sa pod kvantami destilátov, piva a jeho napodobenín, šampanským, kapustnicou (pozornosť podniku) a lakťami poulácie, ktorá vzrástla dvojnásobne sa začal nepríčetne baviť. Ako úvod sa spustila prestrelka štuplami od šampanského. Bilancia: väčšina mokrých a zásah nevinnej civilistky od vedľajšieho stlola do hlavy . Vianoce majú predsa svoje čaro . Za iných okolností by asi začali lietať rany a päste.

Takto sme sa všetcia zasmiali , zakričali sorry! a bolo.

Po odbúravaní sivej mozgovej kôry a morálnych bariér došli cigarety...

Roklepané nikotínové hyeny sa vydali na lov a jediné čo usúpili bol poloprázdny sakel treťoligového tabaku značky Taras Buľba a papieriky značky Vážka. Strhla sa  nevídaná pracovná činnosť,pripomínajúca zalizujúce sa deti v skôlke, ktorej cieľom bolo ušúľať čo najviac fúkacích trubičiek z toho krvopotne nadobudnutého odrodového vyberaného tabaku.

Výsledok tvorivej činnosti predstavoval šesťdesiatri kusov ubalených čárd.

Dymová clona úspešne zaujala prevažnú časť osadenstva podniku , schopnú zmysového vnímania .

-Ti jebe! Jaké dymy, to čo ste ušúľali, vy hovadá? znel slizký nosový hlások utierača dlážok Speedyho

-TY VOLE , TO ČO JE DOBOHA ZA SENO? vyprodukoval zo seba niekto, "užneviemkto"

zo svojej ufajčenej ústnej diery a vtom nám v to všetkým v tých prepitých hlavách došlo.

-Od koho ste zohnali ten tabak?

-My sme si ho skôr len nejak požičali.

...A zo zvyšku noci sa mi v pamäti uchovali len zmrštené ksichty apoštolov, všade vytŕčajúce zuby , hurónsky nezmyselný smiech , niečie zvedavé ruky , smradľavý vyudený sveter, ktorý odolal náletu kapustnicového taniera, jeho trieštivočvachtavý zvuk a výraz Speedyho tváre, keď sa rozletel na stene, horúci vosk na rukách, plačúcu ozvracanú dievčinu, škrabance na chrbte a nekonečnú cestu domov v decembrovom mraze.

-čo viac dodať, snáď len: šťastné a zelené!