BALADA O DVOCH EXISTENCIÁCH VO VÍRE

Hľadina vyzerala pokojne , ale vždy bolo jasné , že jej jemné vlnenie sa raz zmení na strhujúci vír

Dve častice tohto jazera boli sústavne v dosahu , ale nedokázali dať to najavo , čakali na vír v nádeji , že ich to do neho vtiahne , čo sa aj stalo . Ocitli sa v ňom a spočiatku si to ani neuvedomili , ale čím viac hladina klesala , tým bol vír silnejiší a strhával ich vzájomné pohľady stále hlbšie a hlbšie a bližšie a bližšie , až boli napokon v tesnom dosahu , v ktorom sa vzájomne pútali , ale zároveň odstredivá sila víru im nedovolila zlúčiť sa v celok, do ktorého dokonale zapadali

Nedokázali to pokoriť.

Mohli spolu odísť , nechať sa strhnúť do víru ...

Ale mali strach , že sa už nikdy neocitnú vedľa seba a nebudú sa už nikdy môcť vzájomne rozplynúť vo vzájomných pohľadoch .

Tá predstava ich desila až na dno ich chvejúcej sa duše.

Z posledných síl sa v poslednej chvíli oddelili a každú z častíc táto sila odvrhla na opačný koniec tohto takmer vschnutého jazera.

Toľko sa hľadali , až sa napokon sratili ... Stratili sa , aby a mohli stále hľadať .

Teraz vo svojom smútku napĺňajú jazero svojimi slzami a veria , že sa jedného dňa zlúčia , aby sa jedného dňa spoločne nechali strhnúť na dno víra s istotou , že budú navždy spolu .