Môžeš sa mi pozrieť do očí?

Rozrážam dvere na izbe, zhadzujúc batoh na najbližšiu posteľ.

"Ak mi chceš niečo povedať, poď dnu, ak nie, zavri ich zvonku a už v živote mi nechoď na oči!!!!"

Ostal stáť vo dverách. Aj s tým jeho psím pohľadom.

"Nejdeš si zapáliť? "

Sediac na schodoch svorne mlčíme v trápnom tichu. Kto sa ujme prvého slova? Poťahujem z cigarety a pozerám do blba špinavej steny.

     Hlavne si už prestaň klepkať tou nohou, nech nevidí, ako moc si nervózna.
     Aj tak to z teba kričí na kilometre.
     Ako som mohla byť taká naivná a sprostá krava?
     Ešte keby som sa ho na to pred týždňom nepýtala, nepoviem.
     Samozrejme, že nikoho nemá. Veď kto by ho chcel?
     Hovado..
     Tak on už dávno urobil za tým všetkým hrubú čiaru.
     Či ju aj ja viem urobiť. Nechce stratiť kamarátku. Aké "milé" .
     To len on môže zahlásiť takú....

"Môžeš sa mi, prosím, pozrieť do očí? Veď to si chcela. Preto si sa vrátila."

Odtrhla som sa od steny.

      Áno, chcela, ale... Nemôžem mu predsa ukázať, ako veľmi potrebujem jeho objatie.

Cigareta pomaly dohorela a končí v popolníku. Pozbieram posledné zvyšky hrdosti a dvíham hlavu.

"Vieš, mám chuť niečo spraviť, ale kebyže to spravím, tak ma nakopeš do zadku a pošleš do hája celého aký som.

  Ale ja to risknem."

Vstal a tuho ma objal....

 -------------------------------------------------------------------------------------------------------------