Asi som fakt blbá

“Čaaaaaau, variš puding? Mňam! Počúvaj, keď Ti niečo poviem, neuveriš, odpadneš!”

Infarktový stav. Ešte raz takto ku mne nabehne, tak ju asi rozdrapím.

Na námietky je už aj tak neskoro. Dotiahla si ku mne stoličku a vypleštila tie svoje očiská ešte viac.

“Ahoj Soňa.”
Pokus o úškrn. Ako ju poznám, potrvá to dlhšie, kým sa vykecá zo všetkých noviniek dnešného dňa. Kto? Čo? Kde? S kým? Ako? Prečo? A za koľko? (Poprípade kto ich pri tom videl.) Zjavne nikdy nepochopí, že tieto jej "pikošky" mi život nepredĺžia ani neskrášlia.

Mali by jej na čelo nalepiť varovanie ako na cigarety.

“Dostala som e-mail!”
Skoro mi zabehli sliny. Chvíľu som prestala miešať to poondiate mlieko, čo sa stále nie a nie začať variť.

To akože TOTO je také životne dôležité, že keď mi to teraz hneď nepovie, tak sa zrúti celý vesmír?? Fakt ju rozdrapím...

“A?”
“Si blbá. Samozrejme, že nie len taký hocijaký, s tým by som za tebou neliezla. Dostala som pozvanie na rande!”
“Skvelé... Od koho?”
Snažím sa tváriť, ako veľmi ma to zaujíma. Čo mesiac, to niekoľko nových “zaručenepravých” lások a potom zopár hodín vyplakávania na mojom pleci, aký to bol hajzel, kretén a ešte horšie a chcel ju len pretiahnuť. A aké je ona nevinniatko. Samozrejme.

Každopádne, keď nič iné, aspoň bude mať Sonička ďalší príspevok do zbierky, no nie?

“Čo ja viem, kto to je? Nejaký Palo či ako sa volá. Len mi napísal mail, že ma pozýva na rande. Zajtra o druhej  v Kozačku. Že ma už dlhšie pozoruje a sa mu páčim. Vraj je veľmi hanblivý a vždy ma vída v spoločnosti iných chalanov, preto ma doteraz neoslovil...”
Prestávam ju vnímať. Klasika. Blaaaa blaaaa blaaaa. Neprítomne pozerám do hrnca.

Ten hňup sa dnes snáď neuvarí alebo čo?

“Ale keby si mal vybrať medzi skokom cez prekážky na koni a pozvaním mňa na rande, tak si vyberie to druhé. No nie je chutný?”

Tak toto sme tu ešte nemali. Iné oblbovačky jej chlapec tlačí do hlavy, heh.

“Ty tam zajtra vážne ideš?”
“No a? Veď Ti vravím, je zlatý.”
Kútikami úst mi trhá jedná radosť. Snažím sa nevybuchnúť do hlasného smiechu. Hlúpa naivka.

Tak nejaký trtko si z nej spraví dobrý deň a ona to vezme úplne vážne. Chacha. Soničkaaaaaaaaaa...

“A čo Ivan? Ešte včera si sa mi tu dušovala, ako moc ho miluješ a nemôžeš bez neho byť.”
Urazeno sa na mňa pozrela, že nezdieľam radosť z jej zajtrajšieho rande a neskáčem meter dvadsať.

“Ivan je debil.”
Zrazu mala veľmi naponáhlo. Z dverí ešte stihla zakričať.

“Ozaj, ak si ten puding chceš uvariť ešte dnes, tak si tú platničku najskôr zapni!”