Kedy hymnické rečnenie nemá dlhé trvanie alebo Beda tomu, koho uhryzne zmija. Tisíckrát beda zmiji, ktorá uhryzla pisára

V tých dňoch putoval (veľmi dôležitý) rétor z miesta na miesto a rozprával pred oddanými davmi. Ľudia oceňovali, že bol jeho šiator naskutku otvorený všetkým zvedavcom.
Počas jedného prejavu si všimol človeka, ktorý si zapisoval do notesa. Keď sa zhromaždenie skončilo a ľud sa rozišiel, dal si agitátor pisára priviesť.
-Čo si si to zaznamenával, kým som mal reč?
-Tvoje slová,- podal mu novinár notes. -Dôkaz, aby sa aj ďalšie generácie dozvedeli o tebe a tvojich slovách.
Rečník zalistoval v notese a pokrútil hlavou:
-Oj, vidím, že tlač je v rukách našich nepriateľov! Celá naša zem je v rukách našich nepriateľov!- rečník jednoducho konštatoval, že v notese nie je jediné slovo, ktoré by vyslovil:
-Tvoja túžba vydať svedectvo o mojom spravodlivom boji bola síce silná, ale vstúpila do teba zlá moc.

Pisár sa zamyslel nad sebou. Čo teraz? O čom má napísať?
Do šiatru sa potichu priplazila zmija. Rečník v návale svojho majstrovstva (ako pisára uchrániť od zlej moci) stúpil zmiji na chvost. Bola to veľmi naľakaná (a jedovatá) zmija.

V ten deň cestovali ľudia vo vlaku a listovali v novinách. Zaujal ich článok o ulovenej zmiji. Čítali:
-Podľa štatistík sú zmije veľmi jedovaté... Vedec uviedol, že zmije sú nenápadné... Podľa očitých svedkov sú zmije veľmi prchké... Život tejto zmije musel byť predčasne ukončený.... Pred zmijami sa treba mať na pozore...
Pod člákom bola pisárova značka.
Vo štvrtom odstavci bola (ešte nejaká nepodstatná) zmienka o ďalšej obeti tejto nasrdenej zmije: Lekár potvrdil, že pacient bude niekoľko mesiacov práce neschopný: „Jed paralyzoval rečové centrum.“


*agenda settings- nastoľovanie otázok (alebo stručne: nie je podstatné, akým spôsobom médiá tému prezentujú, ale to, že sa o nej v mnohom hovorí; médiá nám nemusia vnútiť, čo si máme myslieť, vnucujú nám skôr to, o čom máme premýšľať)