Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Fest

02. 06. 2007

4464

Autor

zlyvkus

len chcem povedať zainteresovaným že to je vymyslené (tak trochu)

Som išiel na festival a sa mi nechcelo ísť samému. Akože mal som sa tam stretnúť s dajakými ľuďmi, ale nevadí. Tak som zavolal Lenke. Povedala, že ide ešte s istou Natáliou a že možem ísť s nimi. Síce tá prítomnosť Natálie ma trošku odrádzala, no nakoniec som sa rozhodol, že sa šturim. Tak som sa stretol s Lenkou v meste a potom ešte s my 2 s Natáliou pri skejtparku, býva totiž niekde tam blízko. Samozrejme musela meškať, lebo ten čo má najkratšiu cestu, príde vždy posledný. Hus. Od začiatku mi nebola sympatická. Potom to potvrdila aj tým, že sa chcela oficiálne zoznamovať, že "čau ja som bla bla bla...", podávanie rúk a také oficiality.

Lenka sa ako vždy začala sťažovať. Tentokrát na to, že si zabudla slnečné okuliare a že je smädná.
"Tak si kúp minerálku vo večierke." Poradil som.
"Načo? Šak tam si dám pivo."
"Najma na smäd pivo, veď budeš ešte viac smädná."
"Tak si dám ďalšie."
"Ci boha, to je logika."
"A ty čo chceš piť?"
"Ta pivo určite ňe, ma škrabe v hrdle."
"Čo si chceš dať čajík v tej horúčave?"
Jáj dakto mi tu je vtipný... Jak sme vošli do skejtparku, tak sa dámy rozhodli čakať v rade na pivo. Nechcelo sa mi tam stáť, tak som povedal, že si idem sadnúť. Niekde do zadu a hlavne do tieňa. Som mal konečne chvíľku pre seba.

Začal som sledovať tých ľudí okolo. Samí tí takí že andrgraund. Vačšina sedela na takých tých schodíkoch dookola, hlavne na západnej strane, kde nesvietilo slnko. Zopár nadšencov robilo také že workshopy. Či dielne po slovensky. Jedni maľovali stenu, ďalší hrali hackies. Hej a ešte takí, co sebe rucali taku totu paličku. Zpoza humna som počul bongá. Proste všetky obligátne činnosti, ktoré potrebuješ zvládať, aby z teba bol moderný intelektuál. Do toho sa ešte z predu z reprákov ozývalo tuc tuc... to dídžej púšťal nejakú nehudbu. Nuž, čistá alternatíva.

Tých ľudí som sledoval aj kvôli tomu, že či náhodou nezbadám niekoho známeho. Našiel som, ale iba takých, s ktorými som sa nemal chuť sa ani zdraviť. Až za chvíľu prišli 2 kamarátky. Sme sa dali do reči a keď sa potom po dlhej dobe objavila Lenka s pivom, tak si sadla s Natáliou dakde inde. Nevadí. Medzi tým sa to tam celkom zaplnilo a som zbadal aj nejaké známe tváre. Medzi iným Jana a Sašu. Tak som sa vybral za nimi pozdraviť a tak.
"Serus ty zle naboženstvo." Už ma z diaľky vítal Jano.
"No a? Šak sa musím proti dačomu vymedziť."
Narážal na moje tričko Bad Religion. To je moja obľúbená skupina a maju perfekté logo. Preškrtnutý kríž na spôsob dopravnej značky. Dobre sa tým poburuje.

O chvíľu prišiel Kurča. To je taký zaujímavý človek. Môj úplný opak. Teda minimálne v jednej veci. Obaja študujeme v Brne a cesta busom trvá v noci 6 hodín. Ja nadávam, ak si ku mne sadne niekto, kto má chuť sa rozprávať. On zase nadáva, ak si k nemu sadne niekto, kto sa nechce. Že vraj ako mu má potom zbehnúť cesta.

To už začala hrať prvá skupina. April Bias. Prešovčania. Textovo taký Noname v deathmetalovom prevedení. Teda textom nie je rozumieť, čiže to veľmi neprekáža. Prekáža skôr to grrrr, aspoň mne. Preto som využil túto chvíľu a išiel na wc. No nazývať to wc. Proste niekde von zapichnúť, niekde kde ma nebude vidieť. Vtedy som si spomenul, že v Brne som už 2x videl čurať chlapa na stred ulice.

Jak som sa vrátil, zbadal som Zuzu. Včera, jak bola zhulena, sme sa rozprávali, že už by sme sa mohli ísť konečne spolu opiť. Teda že pôjdeme dnes. Že som o tom pochyboval, je slabé slovo. Ale skúšať treba.
"Ahoj, taže ideme?"
"Ahoj, jasne."
"Tak poď."
Už neviem či prevládalo nadšenie, alebo prekvapenie, v každom prípade vo mne bola práve zmes týchto dvoch pocitov. Teda sme zamierili do sudových, ktoré boli zatvorené. Na dverách bolo napísané: "O 5 minút sa vrátim." Počkali sme päť minút a nikto sa nevrátil. Nakoniec sa klamár predsa len vrátil a tak sme sa nejak zhodli, že liter a pol svätovavrineckého bude dosť. Nebol.

Naspäť sme šli menšou okľukou, aby sme mohli čím skôr otvoriť fľašku. V našom meste je ešte furt zakázané piť na verejnosti. Keď sme sa vrátili do skejtparku, Zuza chcela ísť za sestrou, vraj jej volala, že dačo potrebuje. Cestu sme mali okolo Klaudii a Báši. To sú také 2 známe, ktoré veľmi nemusím. Pozdravil som im a to isté sa mi dostalo aj od nich. No a potom jak som stál vedľa Zuzy, kým sa rozprávala so sestrou, prišla za mnou Báša.
"Ty čo si za kamaráta?"
"Šak som pozdravil."
Ešte sme si vymenili zopár ironických poznámok a potom odišla. Teda moje boli úprimne. To je na tom super, že pri nej môžem byť úprimný bez toho, aby som ju urazil. Ona si myslí, že si len robím srandu.

Začínala sa rozohrávať ďalšia skupina. Dalla Mattina Alla Sera. Sú zo Sabinova a hrajú taký fajný rock'n'roll. Niektoré ich pesničky sa končia dlhými jamami, čo milujem. A zo všetkých razí neskutočná energia. Po skúške stíchli a keď už boli nejako dlho ticho, začali sa v našom okolí šíriť dohady, že vypadol prúd alebo čo. Prestali totiž aj svietiť lampy. Mali sme však víno a to sme tak pomaličky popíjali. V strede skejparku sa zišli ľudia s bongami a okolo nich sa zase začali schádzať ľudia, ktorí hudbu transformovali do pohybov tela. Nič pre mňa.

Nakoniec však prúd nabehol a ja som videl Dallu druhý x v živote naživo. Niekedy vtedy došlo víno. Po desiatej hodine už bola seriózna tma a začala ohňová šou. Zuza že ideme na pivo. Tak sme si kúpili, vypili, popozerali a išli preč. Konkrétne do Esteru. Podtitul má "Rock pub" a je to vlastne taká džura, plná metlákov, punkerov a trosiek, čo si myslia že sú punkeri. A za lepšiu spoločnosť bojujú výhradne s čučom v ruke. Bolo tam celkom mŕtvo, čo mne viac menej vyhovovalo, ale mojej *pijak-lejdy* veľmi nie, tak sme šli do záhrady.

Zuza je jeden z mála ľudí, s ktorými si rozumiem. Ako o sebe povedala, v spoločností veselých a ukecaných ľudí jej klesne nálada. Zato keď sa dá do reči s nejakým pesimistom, s ktorým môže na všetko nadávať, zrazu ožije. Ja tak isto.
"Mi voňajú vlasy, som si umývala predtým jak som išla." Pochválila sa cestou.
"Môžem?"
"Hej." Som priklonil hlavu k jej vlasom, že privoniam.
"Au!" Naše hlavy do seba vrazili. Keďže sme obidvaja kráčali a naše pohyby boli značne nekoordinované, dalo sa to čakať.
"Ta počkaj, stoj!" Pokus číslo 2 vyšiel.
"Hej vážne, priam... priam jahody!" Môj netriezvy rádoby humor. Ale sa chytila. Smiech. Naozaj voňali, teda aspoň mne. V ten večer som jej vlasy fetoval ešte pár x. No čo, každý máme nejakú úchylku.

V záhrade sme sa zbavili vína a piva. Nikto tam nebol, len tma. Kým som bol v Brne, tak v jednej časti záhrady vyrástli preliezky pre deti. No nevyskúšaj. Slovo dalo slovo a tak sme sa teda šmýkali, hojdali, točili na kolotoči a znova hojdali... Jak glupi. Abo jak malé deti. Keď nás to omrzelo, sme išli domov, lebo Zuza je predsa len z tých mladších a musela byť doma do neviem kedy. Do polnoci myslím. Aj tak to nestihla.

Toto leto bude konečne fajn. Už nič nechcem.

20 názorů

zlyvkus

10. 11. 2007

Československá literární komunita

Fest

Autor

20 názorů

Sdílení