Rozprávka bez konca

Kruté úniky v neprestajných
nepohyblivých kruhoch..
Ja uprostred nich.

Celou dušou sa vžívam do brutálnych výkrikov okoloidúcej nehy.
Pazúrmi sa zabáram do tvojej hrude..
Síce nechcene,
ale zväčšujem trhlinu,
až nás oboch obalí.
Šteklivými dotykmi vlasov dávaš najavo nezávislosť.

Nechám sa unašať prúdmi vášne
prameniacej z blízkosti našich tiel..
Ako vtedy,
možno podvedome tušiac,
že naposledy.
V zajatí hudby a tvojich bozkov..

Utiekam sa k myšlienke,
že si to rozmyslíš,
a prežívam pod jej ochrannými krídlami.
Každý deň čítam tú istú rozprávku
bez (dobrého i zlého) konca..