Zmeškaný vlak

zatiaľ moja posledená a podľa mňa najvydarenejšia kreácia

Keby som nebol taký hlúpy, na slovo taký skúpy, mal som kuť za horúca, lebo teraz ruka starnúca, nechytí tvoju nežnú tvár. Čakal som na zmeškaný vlak, videl slnko, ktoré prikryl mrak, a zrazu si ma správa našla, všetka nádej zhasla, postretol ma temný svár. Zbalil som ruksak, kluce zahodil, opustil všetko, aby som rany zahojil, a možnom svet neznámy, odvahy dodá mi, a čo som skazil napravím. Po rokoch blúdenia už bolo dosť, všade som prichádzal len ako hosť, mnohé veci som videl, i lietať vtáky bez krídel, hádam viac spravím než len pozdravím. Stál som na pokraji mesta celý deň, veril v zatiaľ nesplnený sen, obloha bola jasná, tvoja tvár rovnako krásna, znovu som plne onemel.

---