Hybrid duše

Pavučina bdie
na hrdzavej streche
aj človek smie
ukázať sa kryse.

A či žobrák
a či mních,
tulipány tmy vo váze,
píše sa do kníh
slovo na pravdu skúpe.

Lež,
pokojne dejiny sa prepíšu
a krvavé pero bodku dá,
uchýľ ma na sklonku dňa
pre vrhajúcim tieňom.
.......................................

Oči,
zhltlo slnko
lačné po túžbe
belasých krídel.

Len čupia
na dne koryta
bez sĺz.

Pýtam sa prečo
nesú tvoju rakvu
úlisným smiechom
bozkávajú...leť.

.......................................

Vidím pred sebou
čierny, biely svet
ma tvojich rukách
útrapu starých liet.

Zomknuté túžby
menia sa....
Nestrieľaj!

Spi, spi ako dúšok vína
omámne oči zatváraj, nože...
Zvíťazil si a kráčaš
bez rúk a nôh
plazením duše.
.......................................

Chlad ma zovrel
v náručí
vraj díva sa
do očí dní.

Posledná prekážka,
nahé tela v ohni
a prach usadený
tíško šepká výpoveď.

Nechcem...
nemo stáť v osi
skrížiť ruky do lona,
veľké ženy.
.......................................

A blaho
rozkvitlo v duši
láskou hladiace
dospelé uši.