Šašo

Šašovia vôbec nie sú veselí

V kolísajúcich rytmoch melódie, Húpe sa na lane šašo Och, aké to musí byť nádherné – lietať Keď lano povolí, Jeho vyškerený ksicht sa kdesi stratí Chcem sa usmiať, ale nikto ma to nenaučil Jeho manželka, pani Šašová, príde Preleje zopár neskutočne horkých sĺz Schopnosť plakať je vrodená Sestra, mama, brat, ujo Na cintoríne, čierny veniec Aj tebe je tak šialene smutno?

---