Lenivé myšlienky

Vonku je krásny deň,
radostné pocity vo mne vyvoláva..
Slniečko núti hľadať tieň,
 pod stromom mi najviac chutí káva..

V lehátku natiahnutá zatváram oči,
v rukách na bruchu položených držím knihu,
cítim,že svet sa so mnou točí,
že život plynie aj v tomto okamihu..

Otváram oči,do koruny stromu sa dívam
pomedzi lístie nebo presvitá..
Na nebi slnko,pred ktorým sa skrývam..
Niečo si z neba radšej prečítam..

Ďakujem Bohu,že žijem v tomto kraji,
kde leto letom a zima zimou je..
Cítim sa tu takmer ako v raji,
navyše keď mnou láska lomcuje..

Ďakujem láske,že ma nájde stále,
aj keď si myslím,že ma opustila..
Bez lásky a slnka život má na mále..
a v živote spočíva naša sila..

Tak si tu ležím, v hlave sa rýmy roja..
inak sa v takýto deň ani nedá..
Slnečné teplo a šum stromu hoja
a ja ostávam biela ako krieda..

či konca nemá toto moje snenie,
či sa aj k inému dostanem?..
Príjemné je toto leňošenie,
asi tu pod stromom ostanem..