Silent eyes

Oči smutne hľadia do prázdna hľadajúc útechu. Nevedia, že na tomto svete už nič také neexistuje. Sú stratené, opustené. Ako sa to mohlo stať? Všetko je tiché a studené. Nikdy nedostanú odpoveď Márne čakajú, sú unavené, ale stále dúfajú.

Už sa na seba viac nemôžu pozerať. Všetko je preč. Ostala len bolesť a utrpenie. Bolesť je krásna, ale nie pre ne. Mali sa veselo smiať, šťastne predstierať, že neexistujú starosti. Jediný okamih všetko zmenil. Nikto im nepomôže, nikto ich nezachráni pred zánikom. Koniec je istý. A tak sa rútia do priepasti bez záchranných lán, bez možnosti spätného chodu. Krásny sen sa premenil na nočnú moru. Nikoho to nezaujíma, veď nech si padajú. Nech si kľudne zomrú.

Už len prežiť dopad. Krása očí sa prepadá spolu s nimi. O chvíľu už nebude ani bolesti, aj tá sa prepadne. Žiadne krídla polámané miliónmi pádov ich nebudú sužovať. Nik ich už nedokáže zachrániť, tak sa snažia aspoň zachrániť ostatných, nehľadiac na to, ako veľmi zničia seba.