Mucha

Zahol som na výjazd na Bratislavu. Sedem hodín ráno, sneží - nekresťanská doba v nekresťanskom počasí. A človek musí ísť do práce.

- Nazdar, tak čo, ako?

- Ježiši! - naplašil som sa a volantom som trhol prudko doprava. Temer som vyletel z krajnice.

- Čo robíš? Máš vodičák prvý deň! Bóže, to sú dnes ľudia. - Myslel som si, že mi už preskočilo. V aute som bol sám. Pre istotu som mrkol na rádio, či nie je náhodou zapnuté a nemám naladenú nejakú rozhlasovú hru - nič.

- Kam to kukáš, však sleduj cestu, chceš nabúrať?! - Načisto som si pomyslel, že som sa zbláznil, počujem hlasy. Spomalil som asi na šesťdesiat a snažil sa to rozdýchať.

- No paráda, pánko sa bojí, tak teraz pôjdeme po diaľnici šesťdesiatkou, no super. Čerta, som si to zas raz vybral šoféra. - Povedal som si, že ten hlas budem ignorovať. Keď naňho nebudem myslieť, tak pominie.

V tom si niekto usral. Príšerný puch a zdalo sa, že to vychádza rovno z palubovky.

- Fúj, kriste, čo som to zas žral. - V strede palubnej dosky ležala mucha. Lenže nie hocaká obyčajná. Mucha v kožuchu a s veľkou zlatou reťazou na hrudi.

- No konečne si si ma všimol, krútiš tu hlavou ako pomätený a myslíš si, že počuješ duchov. A čo muchy nemôžu hovoriť? Čo ste jediní? Počúvaj, už ma to fakt začína srať. - Nechcel som tomu uveriť. Keby som fetoval, tak si poviem, že je najvyšší čas s tým prestať, ale takto som nemal pre to žiadne logické vysvetlenie.

- Pridaj prosím ťa a pusti trochu kúrenia, čo tu mám zmrznúť?! - Z kožucha vytiahla mini cigaru a flusla špičku na sedadlo spolujazdca.

- Poviem ti, mizerné počasie, akurát dnes. Idem za mladou. Chápeš, nie? Dúfam, že si dobrý šofér, nerád by som sa zas do Blavy viezol sanitkou. Príšerne to tam smrdí. - Bol som spacifikovaný, vzdal som to a dupol na plyn. Čím skôr budem v práci, tým skôr táto ranná mora skončí.

- No konečne, tak sa mi to páči. Fajn kára, služobná čo? Možno sem niekedy dovlečiem aj mladú, nech vidí ako sa mám. Človeče, ale to ti je kosť, tie jej zložené oči, tie by počarovali aj Fidelovi. Počkaj, voľačo ti ukážem. - A z vnútorného vrecka vytiahla veľké okuliare. Prekryli jej takmer celú hlavu.

- Fešák, čo?! Som vedel, zohnala mi ich cica. Šlohla nejakej barbie. Má vkus, to moje dievča. - Nechápal som, na čo sú muche okuliare, ale keď môže fajčiť a nosiť kožuch z nejakej hračky pre deti, tak asi okuliare nie sú ničím zvláštnym.

- Milujem ju, to ti hovorím rovno. Lepšiu nenájdeš. Sexi kosť. Keby si vedel, čo dokáže s tými svojim nožičkami. Bóže, to ti je slasť. Minule... - Toto som fakt počúvať nemusel. Pustil som rádio a dúfal, že tú drzú muchu, ktorej sa huba nezastaví, prekričí.

- Á, Nelly Furtado, tiež dobrá pipka, len na mňa trochu vysoká. - Tá mucha nevedela rozprávať o ničom inom, len o ženách.

- Aj hudba sa mi páči. - Ježiši, už som mal na ňu zlosť. Minuli sme Senec. Tak dvadsať minút a toto nechutné divadlo sa skončí.

- Hej, nemáš niečo pod zub v tej koženej kabele? Po tej cigare, niečo by som zobol? - Zamávala tými svojimi krídlami a s vírom prachu sa presunula na zadné sedadlo a začala skúmať moju aktovku. Vliezla pod vrch kabele a dve minúty jej nebolo. Až mi to bolo podozrivé. Prvé čo ma napadlo, bolo, že tam serie.

Keď som skoro aj zabudol na moju nechcenú spoločnosť, čosi zabzučalo a rozvalilo sa mi rovno pred volant.

- Nič tam nemáš chlape, takto neskončíš dobre. Jesť treba. Daj na rady starého harcovníka. To moja pusa má vždy niečo pre mňa. - Snáď ani nebolo vety, kde by tú svoju cicu, pusu, zlato, nespomenul. Tá mucha ma srala čoraz viac.

- No, čo tak odfukuješ, ešte tam nie sme a prosím ťa, potom mi na Bajkalskej zastav a otvor okienko. - Dosť, už som to nezvládol. Zabočil som na krajnicu a zastavil. Schmatol som noviny a stočil ich. Drbol som po tej muche celou silou, ale minul som. Začala mi nadávať do všakovakých vyjebancov a kokotov, ale hnal som sa za ňou ďalej. Raz na prednom sedadle, o chvíľu na zadnom, a takto dookola som poskakoval v aute, kým mi na okno nezaklopal príslušník polície.

Posadil som sa späť na predné sedadlo a spustil okno. Tá vydrbaná mucha si to rovno šinula na čapicu toho fízla.

Vystúpil som z auta a policajt začal zisťovať, čo je vo veci. Kašľal som na to, čo hovorí. Tá mucha ma nesmierne zožierala. V ruke som ešte stále kŕčovito zmágal tie noviny. Sledoval som jeho čapicu a civel na vyškierajúcu sa muchu.

Vrchol všetkého bolo, keď ten naničhodný hmyz na mňa vytiahol svojho hnusného čuráka a začal s ním predo mnou mávať. Vybuchol som. Tresol som toho poliša rovno po gebuli, a tým si podpísal ortieľ útoku na verejného činiteľa.

Ešte v ten večer som sa ocitol na psychiatrii. Čím viac som skrat vysvetľoval, tým viac mi pribúdal počet dní na klinike. A čo mucha? Stopro šuká tú svoju cicu pred policajnou stanicou v mojom volve. Čerta!