o b r á z k y

O B R Á Z K Y

  lepím si na jazyk
  farebné bodky
  premieľam sliny
  lístky zeleného čaju
  a kúsky nechtov
  takto chutím

                / prirodzene /

        nepríjemné
        šero
        rastie do tmy
        a zavýja
        psie elégie

 
        vieš, že ho cítim
        inak sa to nedá
        prerástli korene
        kľujú sa k listom
        drankajú po mame

 
        trháme si zuby  
        na striedačku
        s hrebeňom

 
        aj tak mám pocit
        že poézii
        rozumie každý
        iba v delíriu
        alebo pred polnocou
        alebo vôbec

                (a tak to skúšam
                        spolu s nimi)

 
        odkrojíš poslednú kôrku
        z chleba
        kŕmiš ňou vlastnú hlavu
        zaseknutú
        medzi perím
        čajok
        na kolonádovom moste
            trhajú ťa z úst
            a bolíš
            samého seba
            z toho ako mizneš

        bavia ma filmy
        ako tento
        baví ma rozmazaný make-up  
        baví ma tvoja hudba
        kdesi za závesmi