Váhavé pozdravy

Pozdravíte ich.

   So zmäteným pohľadom na vás pozrú, najprv váhajú, či odzdraviť, alebo vás ignorovať, potom väčšinou váhavo odzdravia, no to sa už pozerajú kamsi mimo, aby ostatní nevideli, že vás pozdravili.

   Niekedy aj neozdravia, tvária sa, akoby si neboli vedomí, že pozdrav bol adresovaný im, akoby bol pre niekoho iného. Vtedy je to už veľmi zle, aj oni pre vás prestávajú existovať.

   No ešte horšie a trápnejšie je, ak vás odzdravia spomínaným spôsobom. Viac si vtedy už navzájom nepoviete, ale keď sa vidíte najbližšie, obaja sa skúmavo prezeráte a váhate, či toho druhého pozdraviť. Kladiete si otázku, čo si myslí ten druhý. Myslí si, že sa chcete votrieť do jeho priazne? Myslí si, že ak ho pozdravíte, prejavíte mu tým svoje sympatie k nemu a potešíte ho? Alebo si nemyslí nič, neexistujete preňho?

   Väčšinou ho váhavo pozdravíte a snažíte sa, aby ste boli od neho čo najrýchlejšie čo najďalej.